BUDČA. Čertova skala v národnej prírodnej rezervácii Boky neďaleko Budče zdanlivo popiera všetky fyzikálne zákony. Mohutná sopečná bomba z andezitu drží iba na tenkej tufovej podložke. Ojedinelý prírodný útvar vznikol odlišným zvetrávaním andezitovej a tufovej vrstvy.
V rezervácii platí najprísnejší stupeň ochrany, nie vždy to však návštevníci rešpektujú. Objavujú sa prípady, že niekto chce vyskúšať, či skala na stopke naozaj vydrží. „Mali sme tu už dokonca cyklistu, hoci ide o ťažko prístupný horský terén,“ hovorí Ivan Rybár zo správy Chránenej krajinnej oblasti Poľana.
Ivan Rybár upozorňuje, že podobné prípady sa môžu postihovať. Skala má však podľa neho dobrú stabilitu, čo potvrdil aj výskum spred niekoľkých rokov. Sopečná bomba, ktorá má asi 5 kubických metrov, stojí na podloží z tufu pevne a menej odolnú tufovú časť prirodzeným spôsobom chráni.
„Kyslé dažde robia svoje. No naša a ani nasledujúce generácie by sa nemali báť, že o tento prírodný skvost prídu,“ povedal starosta Budče František Moravec.
K pádu Čertovej skaly môže prísť o stovky, možno tisícky rokov. Odlišná situácia môže nastať pri seizmickej aktivite, no ani vtedy by padajúca skala nemala urobiť škodu. Pod ňou je lesný porast, ktorý by prípadný pád spomalil alebo úplne zastavil.
Podobné skalné útvary ako Čertova skala sú pre zvláštny tvar mimoriadne obľúbené na celom svete. Zväčša sa označujú ako viklany či kývavce, keďže vykazujú aj mierny kyvadlový pohyb. Čertová skala sa nehýbe, preto sa odborníci prikláňajú skôr k označeniu skalný hríb.
Podobné skaly sa vždy považovali za záhadu, a preto sa v názvosloví často objavujú čerti či diabli. Vo svete je známa napríklad Čertova kazateľnica či Diablova kolíska, v Austrálii Diablove guličky.
Zvedavosť už v minulosti viedla ľudí k poškodeniu viklanov. Známy je prípad 30-tonového Kadovského viklanu v Česku, ktorý zhodili. Späť ho uložili mechanici.