BRATISLAVA. Aj riaditelia verejnoprávnych inštitúcií mali do konca marca odovzdať majetkové priznania. Urobili tak riaditelia Sociálnej poisťovne, STV, SRo či rektori vysokých škôl. Chýba medzi nimi predseda verejnoprávnej Matice slovenskej Jozef Markuš.
Maticu zákon definuje ako verejnoprávnu ustanovizeň, jej zástupcovia však odmietajú, že by aj pre ňu platil zákon o výkone prác vo verejnom záujme.
„Nie je to funkcia vo verejnom záujme,“ hovorí Katarína Pacnerová, šéfka finančného útvaru Matice o jej predsedovi. Matica podľa nej nie je „klasickou“ verejnoprávnou inštitúciou, jej pracovníci majú zmluvné platy, nie platy pracovníkov vo verejnej službe.
Zdôraznila, že od štátu dostávajú len peniaze viazané na konkrétne projekty.
Aj dotácie pre Slovenskú televíziu či rozhlas však bývajú striktne účelové.
Nikto nič nechce
Hovorca Matice Stanislav Bajaník povedal, že nijaký kontrolný ani štátny orgán od nej nežiadal, aby sa správala podľa spomenutého zákona. Štátna správa vraj berie na vedomie, že predseda Matice nemusí majetkové priznanie podávať.
Tvrdí, že plat predsedu nejde zo štátnych, ale z podnikateľských príjmov Matice. Pripomína aj to, že neexistuje zákon, ktorý by všeobecne riešil verejnoprávne inštitúcie.
Tému vraj neriešili ani v matičnom výbore. Bežný člen Matice sa síce môže na plat predsedu opýtať, ale podľa Bajaníka nijaký zákon neukladá predsedovi povinnosť odpovedať. Ešte sa vraj s podobnou otázkou nestretli.
„Nemyslím si, že by bola Matica najpálčivejším problémom. Je dosť funkcionárov, ktorí by mali dávať majetkové priznanie a neodovzdávajú,“ myslí si šéf parlamentného výboru pre nezlučiteľnosť funkcií Gábor Gál z SMK. Skôr by podľa neho mali odovzdávať priznania vedúci služobných úradov či šéf pozemkového úradu.
„Matica nie je inštitúcia v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva kultúry,“ odpovedal jeho hovorca Jozef Bednár na otázku, či by mal aj na Maticu platiť zákon o verejnej službe.
Dodržiavanie zákona sa nekontroluje
Miroslav Beblavý z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť, ktorý bol pri zrode zákona o verejnej službe, tvrdí, že zámerom zákona bolo regulovať aj organizácie ako Matica.
Právnik Vladimír Pirošík, ktorý pracuje pre tretí sektor, pripomína, že zákon nespomína orgán, ktorý by dohliadal na jeho dodržiavanie.
Hospodárenie verejnoprávnych organizácií kontroluje Najvyšší kontrolný úrad. Naposledy Maticu kontroloval pred rokom 2000, na tento rok kontrolu neplánuje.
Právnik zo združenia Občan a demokracia Peter Wilfling je presvedčený, že informačná povinnosť musí platiť aj pre Maticu. Mala by podľa neho sprístupňovať všetky druhy informácií vrátane platu jej štatutárneho predstaviteľa.
