BRATISLAVA. Predseda vlády pohrozil, že pokiaľ opozícia nepodporí Lisabonskú zmluvu, vyvodia z toho dôsledky. Opozícia nechce zahlasovať za európsku zmluvu, ak koalícia presadí tlačový zákon.
„Keby sa stala taká tragédia, že neprejde Lisabonská zmluva, vláda bude musieť z toho vyvodiť politické dôsledky,“ povedal Robert Fico v TA3. Svoj výrok bližšie nevysvetlil a po hovorkyni odkázal, že interpretáciu nechá na novinárov.
Šéf poslaneckého klubu Smeru Miroslav Číž hovorí, že budú musieť vypísať referendum. „Keby to neprešlo, tak potom referendum, pretože je najvyššou formou demokracie.“ Inú možnosť nepozná, o zmluve vraj parlament nemôže hlasovať dvakrát. Uznáva, že plebiscit môže skrachovať na nízkej účasti voličov.
Smer je rozhodnutý dať o zmluve hlasovať aj bez sľubu opozície, že zmluvu podporí.
Podobný názor má aj podpredsedníčka SNS Anna Belousovová.
„Myslím, že presne toto mal pán premiér na mysli,“ povedala o referende. Aj ona predpokladá, že o zmluve sa dá hlasovať len raz a pokiaľ to nevyjde, jedinou cestou je referendum.
Podpredseda HZDS Miroslav Jureňa považuje referendum za odsúdené na neúspech a čaká, že opozícia dokument podporí.
Právnik Ivan Trimaj hovorí, že takémuto kroku nič nebráni a referendum by mohol prezident na požiadanie parlamentu vyhlásiť napriek tomu, že o ňom už poslanci neúspešne hlasovali.Na platné referendum treba účasť viac ako polovice oprávnených voličov. To sa u nás zatiaľ stalo iba raz. V roku 2003 prišlo hlasovať za vstup do Európskej únie 52,15 percent voličov, do kampane sa vtedy zapojili všetky parlamentné strany. Ostatné hlasovania boli fiaskom a ľudí nezaujali.
Sociológ Pavel Haulík si myslí, že je veľmi malá šanca, aby takéto referendum bolo úspešné. Téma Lisabonskej zmluvy je totiž podľa neho pre občanov nezrozumiteľná.
„Takéto uvažovanie považujem za veľmi nerozumné. Niet nijakých dôvodov, aby sa o tejto otázke konalo referendum,“ hovorí podpredseda SDKÚ Eduard Kukan, podľa ktorého je ešte do konca roku dosť času, aby sa otázka riešila pokojne, rokovaniami s opozíciou.
Podpredseda SMK József Berényi považuje referendum za krajné riešenie. „Zo strany vládnej koalície je to hazardná hra.“
„Referendum o takýchto dôležitých otázkach je za normálnych okolností žiaduce, ale treba ho robiť pripravené – nie z politického afektu,“ povedal podpredseda KDH Martin Fronc.
Koalícia vraj už neustúpi
Nový tlačový zákon nebude iný, než si dohodla koalícia, a bude obsahovať aj kontroverzné právo na opravu v podobe, ktorú spomínal premiér Robert Fico. Myslia si to poslanci Smeru, ktorí budú zodpovedať za pozmeňujúce návrhy k zákonu.
Dnes sa dostáva kontroverzný zákon na program parlamentnej schôdze.
Očakáva sa veľká diskusia, pozmeňujúce návrhy koaličných i opozičných strán a vylúčiť sa nedajú ani zákulisné vyjednávania o kľúčových pasážach nového zákona kritizovaného novinármi, vydavateľmi aj Organizáciou pre bezpečnosť a spoluprácu (OBSE).
Pozmeňovacie návrhy
„Nemám informácie, že by sa pripravovalo niečo iné. Ale nie sme proroci, a tak to neviem povedať úplne stopercentne, aj keď je to pravdepodobnosť hraničiaca s istotou,“ povedal poslanec za Smer Ján Podmanický. Práve on bude za koalíciu podávať zásadnejšie pozmeňujúce návrhy za svoju stranu.
Fico po koaličnej rade vo štvrtok vyhlásil, že „sme všetko najpodstatnejšie, čo medzinárodné organizácie požadovali – najmä OBSE – už urobili.“ Právo na odpoveď sa má týkať aj článkov, v ktorých sú použité výhradne pravdivé informácie. OBSE však má stále výhrady, najmä k tomu, ako je sformulované právo na odpoveď.
Podmanického pozmeňujúce návrhy vypúšťajú sporný paragraf, ktorý by umožnil ministerstvu kultúry pokutovať médiá, a upraví aj právo na odpoveď tak, aby sa mohlo reagovať len na faktické tvrdenia. Návrhy poslanec pripravoval „v úzkom kontakte“ s ministerstvom kultúry a vychádzal aj zo záverov koaličných rád.
Podmanický si myslí, že okrem jeho ôsmich pozmeňujúcich návrhov koalícia podá už len návrh Jána Senka (Smer) a Rafaela Rafaja (SNS) o ochrane novinárskeho zdroja.
Podobný názor má aj jeho stranícky kolega Dušan Jarjabek. „Zatiaľ nemám žiadne avízo,“ povedal o možných zmenách. Vládna koalícia má na schválenie pohodlnú väčšinu.
Bez rozhovorov
Opozícia chcela o tlačovom zákone ešte oficiálne rokovať s koalíciou. Premiér aj predseda parlamentu odkázali, že rokovania nebudú, a keď chcú, nech si povedia svoje v rozprave.
Rozhovory koalície s opozíciou Pavol Paška zvolá až po schválení tlačového zákona a mali by sa týkať otázky, či pravica nezmenila svoj postoj k podpore Lisabonskej zmluvy.
Hlasovanie o tlačovom zákone sa začne dnes ráno. Záujem poslancov vystúpiť v pléne je veľký, a tak sa očakáva, že rozprava posunie hlasovanie až na zajtra. Paška chce nechať hlasovať o Lisabonskej zmluve už na tejto schôdzi. Či to bude bezprostredne po tlačovom zákone, ešte nie je jasné.
;)
Haraszti z OBSE je pre Fica treťoradý
Predseda vlády spochybňoval autoritu mediálneho experta Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu. Špičkový člen stojí v tejto organizácii podstatne vyššie, ako tvrdil premiér.
Pre premiéra Roberta Fica je Miklós Haraszti z Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu (OBSE) treťoradý úradník.
V skutočnosti stojí Haraszti, ktorý vidí v navrhovanom tlačovom zákone niekoľko vážnych nedostatkov, v hierarchii OBSE na druhom mieste hneď za generálnym tajomníkom.
„Človek, ktorý žije niekde v rodinnom dome a platí ťažké tisíce za kúrenie plynom, tomu je úplne jedno, čo nejaký treťoradý úradník z OBSE pán Haraszti hovorí,“ povedal Fico v nedeľu večer v televízii TA3. Haraszti ako prvý z predstaviteľov medzinárodných organizácií kritizoval tlačový zákon z dielne ministerstva kultúry a sám aktívne navrhoval zmeny. Predstavitelia Smeru ho opakovane spochybňujú.
Najvyšším predstaviteľom OBSE je generálny tajomník, po ňom nasleduje vysoký komisár OBSE pre národnostné menšiny, predstaviteľ pre slobodu médií, ktorým je Haraszti a koordinátor pre ekonomické a environmentálne aktivity.
Maďarský spisovateľ a novinár Haraszti je známy aj ako ochranca ľudských práv, pozíciu v OBSE zastáva od roku 2004.
Súčasný slovenský minister zahraničných vecí Ján Kubiš bol v rokoch 1999 až 2005 generálnym tajomníkom OBSE. Slová premiéra ani pozíciu Harasztiho v OBSE včera komentovať nechcel.
Medzinárodná organizácia OBSE so sídlom vo Viedni zastupuje záujmy 55 účastníckych štátov a pôsobí v oblasti preventívnej diplomacie a urovnania konfliktov.
(hr)
