MOGADIŠO, BRATISLAVA. Dramatický únos francúzskej jachty má už prvé obete. Piráti, ktorí zadržiavajú v rukách posádku od piatka, zastrelili pri snahe o pristátie dvoch ozbrojených Somálčanov, ktorí im v tom chceli zabrániť.
Nie je to nič nezvyčajné, útoky morských korzárov sa stávajú v istých častiach sveta takmer každý deň. Francúzsku jachtu la Ponand uniesli v piatok v Adanskom zálive medzi Jemenom a Somálskom.
Posádka výletnej lode, ktorá bez cestujúcich plávala zo Seychelských ostrovov do Stredozemného mora, je podľa správ v poriadku. Francúzska vláda s únoscami nadviazala kontakt a do oblasti poslala elitný tím vycvičený na vyjednávanie s únoscami.
Únosy aj vraždy
Aj keď časy slávneho piráta Francisa Drakea, ktorý za „služby“ pre anglickú kráľovnú Alžbetu I. na svetových moriach získal šľachtický titul, sú dávno preč, v istých častiach planéty sa kapitáni musia mať stále na pozore. Posledný rok podľa údajov Medzinárodnej morskej kancelárie zaútočili piráti 263krát.
Skutočné číslo môže byť ešte vyššie: odhaduje sa, že zo strachu pred stratou bonusov od poisťovní ostane utajených takmer polovica útokov.
Aj keď počet pirátskych prepadov je menší ako pred piatimi rokmi, úrady varujú, že čoraz viac zaujíma útočníkov okrem nákladu aj posádka či cestujúci. Piráti čoraz častejšie okrem lupu z lode unesú jej posádku a požadujú výkupné. Vlani sa zmocnili osemnástich lodí s takmer tristo ľuďmi. Zranili vyše 60 osôb, päť z nich dokonca zabili.
Rozvoj obchodu a lodnej dopravy v posledných desaťročiach spôsobil, že pirátsky chlebíček sa stále vypláca. Vo svetových moriach sa prepravuje až 80 percent svetového obchodného nákladu. Novodobí korzári podľa amerického magazínu Foreign Affairs spôsobia ročne škody za 16 miliárd dolárov.
Kam sa radšej neplaviť
Súčasní piráti majú malé a rýchle lode. Na veľké prepravné plavidlá útočia najmä v úžinách. Nebezpečné sú hlavne pobrežné vody v krajinách s politickými či ekonomickými problémami.
Najrizikovejším miestom, ktorým je lepšie sa neplaviť, zostáva Malakkský prieliv medzi Malajziou a indonézskym ostrovom Sumatra. Ročne tadiaľ prejde 50tisíc plavidiel, čo je vzhľadom na geografické podmienky úžiny vďačné miesto pre pirátov.
Za posledný rok sa výrazne zvýšili útoky aj pri africkom pobreží. Nefungujúca vláda v Somálsku nedokáže zaistiť bezpečnosť svojich morí, čo využili aj únoscovia francúzskej plachetnice. Úspešný rok podľa údajov Medzinárodnej morskej kancelárie zaznamenali aj piráti v Nigérii. V tejto západoafrickej krajine útočia najmä na zahraničných pracovníkov tankerov v delte rieky Niger.
Piráti ako malé armády
Prípad francúzskej jachty nie je prvý, ktorý prebudil svetový záujem o súčasných pirátov. V roku 2001 zomrel po útoku na svoju loď známy novozélandský jachtár a environmentalista sir Peter Blake. Zabili ho brazílski piráti, keď skúmal znečistenie v delte Amazonky.
Útok zažila v novembri 2005 aj americká päťhviezdičková loď Seabourn Spirit. Asi 150 cestujúcich luxusnej plavby vtedy zažilo nočnú moru, keď na nich začali piráti strieľať automatickými zbraňami či protitankovými strelami. Útočníci vtedy zranili iba jedného človeka, no práve tento prípad ukázal, že moderní piráti začínajú používať čoraz sofistikovanejšie metódy. Seabourn Spirit vtedy sledovali 150 kilometrov, zaútočili na ňu niekoľkými menšími plavidlami, zatiaľ čo materská loď pirátov čakala v úzadí.
„Pirátstvo sa dostáva do novej fázy,“ potvrdzuje pre Foreign Affairs singapurský zástupca premiéra Tony Tun. „Útoky sú takmer vojensky presné a páchatelia dobre trénovaní,“ dodáva Tun.
