Nedeľa, 17. február, 2019 | Meniny má Miloslava

Dith Pran Fotograf vražedných polí

Nič nerob, kým nemáš aspoň polovičnú šancu, že ťa nezabijú. Vďaka tomuto krédu prežil genocídu v Kambodži, ktorej padlo za obeť až dva milióny ľudí. Na vlastné oči zažil vraždenie, ktoré urobilo z režimu Červených Kmérov štyri roky trvajúcu nočnú moru. Je

ho odhodlanosť zachránila život reportérovi denníka New York Times, pre ktorý neskôr sám pracoval. „Mal som to šťastie volať ho svojím bratom,“ povedal o ňom novinár Sydney Schanberg.


„Aj jeden raz je príliš veľa,“ hovorí so smutným hlasom v dokumente Posledné slová staručký Dith Pran o tom, čo zažil na vlastnej koži v Kambodži. Fotoreportér, ktorý v táboroch smrti, kde Červení Kméri mačetami rozsekávali nepohodlných ľudí, strávil dva roky. Napriek kontaktom s Američanmi unikol okamžitej poprave len preto, že sa vydával za chudobného roľníka. Zbavil sa šiat, hodiniek, všetkého, čím by upútal pozornosť. Oklieštil aj svoju slovnú zásobu, len aby presvedčil väzniteľov, že pre režim nie je hrozbou. „Ak ste chceli prežiť, museli ste predstierať, že ste hlúpy,“ vysvetľoval neskôr Pran.

Jedol potkany, aby prežil

Od rána do večera drel na ryžových poliach, po nociach musel spolu s ostatnými unavený počúvať komunistickú propagandu. Denný prídel jedla bola lyžička ryže a aby vládal pracovať, potajme jedol kôru stromov, potkany a hady. Po dvoch rokoch ho presunuli do dediny Bat Dangkor, kde robil sluhu miestnemu pohlavárovi diktátorského režimu. Po ďalšom roku ustavičného strachu o svoj život prestával veriť, že sa raz dostane na slobodu.

Len pár rokov predtým bol Dith Pran šťastne ženatým Kambodžanom, ktorý si zarábal ako sprievodca a tlmočník pre zahraničných novinárov. Ako chlapec zažil japonskú okupáciu Kambodže, ktorá bola kedysi súčasťou Francúzskej Indočíny. V škole si preto vycibril francúzštinu a sám sa naučil aj po anglicky, čo mu pomohlo získať miesto tlmočníka pri americkej armáde. Keď vypukla občianska vojna medzi jednotkami diktátora Lon Nola a komunistickými Červenými Kmérmi, prišiel do hlavného mesta Phnom Penh a ponúkal svoje služby sprievodcu zahraničným reportérom.

Osudový Schanberg

V roku 1972 priletel do Kambodže Sydney Schanberg z denníka New York Times, aby písal o rozširovaní vietnamskej vojny do okolitých štátov južnej Ázie. Na letisku ho vítal práve Dith Pran a obaja sa veľmi rýchlo stali dobrými priateľmi. Čoskoro pracoval Dith exkluzívne už len pre Schanberga.

„Nikdy by som bez neho nedokázal to, čo sa mi podarilo,“ tvrdil Schanberg. Pran mu na jar 1975 zachránil život. Keď sa Američania stiahli z Vietnamu, chaos v Kambodži ich prinútil opustiť aj Phnom Penh. Dith dostal vďaka Schanbergovi svoju ženu a štyri deti preč z krajiny, rozhodol sa však ostať a pomôcť svojmu priateľovi pri informovaní o nástupe Červených Kmérov k moci. Tí začali 17. apríla s krvavým čistením mesta. Schanberg zisťoval počty zranených a preto navštívil nemocnicu. Tú už nemal nikdy opustiť. Spolu s ďalšími cudzincami ich zaistili vojenské jednotky a naložili do obrneného auta. Dith s vojakmi dlho vyjednával. Skupinu nakoniec prepustili. Schanberg sa až neskôr dozvedel, že ho zachránila Dithova tvrdohlavosť. Vojaci mu vraveli, aby odišiel, ak nechce vidieť, ako cudzincov zabijú. Tým, že to odmietol, ostal Schanberg nažive. Musel však okamžite opustiť krajinu. Svojho priateľa sa mu už za hranice nepodarilo dostať.

Oscarový príbeh

Štyri a pol roka žil Dith Pran v krajine, kde neexistovalo žiadne právo či sloboda a ktorú sa terorizovaním snažil komunistický režim prerobiť na beztriednu agrárnu spoločnosť. Jeho nočná mora sa skončila v januári 1979, keď do Kambodže vtrhli Vietnamci. O šesť mesiacov neskôr sa rozhodol ujsť do Thajska, kde dorazil 3. októbra. O šesť dní neskôr sa tu s ním stretol Sydney Schanberg. „Plakali sme a plakali,“ hovorí Schanberg v dokumente Posledné slová. „Povedal som mu, či mi môže odpustiť, že sa mi nepodarilo ho dostať von. A on mi odpovedal, že mi nemá čo odpúšťať,“ dodáva Schanberg. Je rád, že túto scénu nechali v takejto podobe aj vo filme Vražedné polia režiséra Rolanda Joffého, ktorý získal troch Oscarov.

Film vznikol v roku 1984 na základe životného príbehu Ditha Prana, len dva roky predtým, ako mu udelili americké občianstvo. Pran sa neskôr stal fotoreportérom denníka New York Times a svoj život zasvätil tomu, aby svet nikdy nezabudol na hrôzy genocídy a nedovolil, aby sa zopakovali.

Pran zomrel ako 65-ročný v nemocnici v New Jersey na následky nádorového ochorenia pankreasu. Stihol sa však dožiť uväznenia popredných vodcov režimu Červených Kmérov, ktorí sa pred súd dostali až minulý rok. Pran chcel, aby svet nezabudol, čo títo ľudia urobili jeho krajine. „Ak to pre mňa môžete urobiť, moja duša spočinie v pokoji,“ bolo jeho posledné prianie.

Najčítanejšie na SME

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zážitky z Pobaltia: Objavte Tallinn a Rigu
  2. Darček, s ktorým si na vás spomenie 365 dní v roku
  3. Predpremiéra vynoveného VW Passat: Viac IQ, viac online
  4. Šanca pre mladé talenty z oblasti umenia, vedy či športu
  5. Top destinácie a hotely na exotickú dovolenku v zime
  6. Stotisíc ľudí rozhodlo: Nadácia banky rozdelí štvrť milióna eur
  7. Slovensko má historicky najvyšší počet ľudí bankujúcich online
  8. ZSE ako jediné prináša Virtuálnu batériu pre fotovoltiku
  9. First moment: Španielske pobrežie patrí medzi najpredávanejšie
  10. Je lepšie menučko, alebo domáca strava? Týždeň sme varili doma
  1. Podnikanie a významné ukazovatele v roku 2019
  2. Smartfóny Samsung Galaxy S priniesli množstvo inovácií
  3. eKasa prichádza na Slovensko
  4. Zážitky z Pobaltia: Objavte Tallinn a Rigu
  5. 4 úkony, ktoré treba absolvovať po založení s.r.o.
  6. Konferencia - EU support for research
  7. A dynamic year in the industrial and logistics sector
  8. Hotovosť je na ústupe. Karty akceptujú aj v kostole či na ulici
  9. Darček, s ktorým si na vás spomenie 365 dní v roku
  10. Zápis do Registra partnerov vo verejnom sektore
  1. Na dôchodok si možno sporíte zle. Šesť zásad správneho šetrenia 19 000
  2. Darček, s ktorým si na vás spomenie 365 dní v roku 13 145
  3. Zážitky z Pobaltia: Objavte Tallinn a Rigu 11 169
  4. Je lepšie menučko, alebo domáca strava? Týždeň sme varili doma 8 312
  5. Hotovosť je na ústupe. Karty akceptujú aj v kostole či na ulici 4 938
  6. First moment: Španielske pobrežie patrí medzi najpredávanejšie 4 680
  7. Top destinácie a hotely na exotickú dovolenku v zime 4 318
  8. Predpremiéra vynoveného VW Passat: Viac IQ, viac online 4 225
  9. Esin Group: Líder Iniciatívy poľnohospodárov vydiera 4 192
  10. Zbrojársky líder z Považia pomáha ľuďom 4 040

Neprehliadnite tiež

Predali Eiffelovku aj Kralštejn, zoznámte sa s najväčšími podvodníkmi doby

V minulosti ľudí podvádzali skutoční velikáni svojho remesla.

Predať sa dá takmer všetko - ak ste podvodník.

Rádiové dievčatá svietili v tme a zomierali. Firma o nich klamala

Maľovali ciferníky, advokáti ich nechceli brániť.

Rádiové továrne zamestnávali na maľovanie svietiacich ciferníkov najmä mladé ženy. Mnohé z nich boli tínedžerky.
Tina Mazeová.
Česká herečka Táňa Vilhelmová.