BRATISLAVA. Aj slovenský šport ťaží z migrácie. Atléti majú Bielorusa, stolní tenisti Nemca, krasokorčuliari v Amerike žijúceho Ukrajinca a zápasníci Osetíncov.
Najnovšou posilou je voľnoštýliarska legenda David Musuľbes. Po štvorročnej prestávke sa štyri roky pred štyridsiatkou vrátil na vrcholné podujatie a šokoval svet: minulý utorok získal na európskom šampionáte v Tampere striebornú medailu. Pre Slovensko.
Odškodnenie za Atény
Musuľbes je najväčšia hviezda, aká kedy spomedzi športovcov so zahraničným rodokmeňom reprezentovala Slovensko. Približujú sa mu iba dve chýrne dámy z prvej imigračnej vlny: stolná tenistka Valentina Popovová a atlétka Galina Čisťjaková.
Vyhral päť európskych a dva svetové šampionáty. Ale len jednu olympiádu, sydneyskú, v roku 2000. Do Atlanty pred dvanástimi rokmi ani do Atén pred štyrmi ho Rusi nenominovali. To Musuľbes dodnes nestrávil. Posledné tri roky bol starším trénerom ruskej zbornej, no v decembri dal výpoveď a začal znova naplno trénovať.
„Ak by som sa nepokúsil prebojovať sa ešte na jednu olympiádu, mrzelo by ma to celý zvyšok života,“ vysvetlil pohnútky pre agentúru Ves Sport.
Iní žasli, on bol sklamaný
„Keby niet Kertantiho, zápasil by za Francúzsko, Bulharsko alebo za niektorú inú krajinu, dovedna päť malo oňho záujem,“ tvrdí nový predseda Slovenského zápasníckeho zväzu Peter Marček.
Radion Kertanti, ktorý žije u nás už takmer pol druha desaťročia, je rovnako ako Musuľbes odchovancom chýrneho osetínskeho trénera Kazbeka Džikajeva. Pred dvanástimi rokmi aj on pre Slovensko získal európske striebro. Takmer vzápätí, ako získal občianstvo. Dvakrát za nás štartoval na olympiáde a dnes je trénerom slovenskej reprezentácie.
Musuľbes v Tampere priviedol zápasnícku Európu do úžasu, sám seba však sklamal. Chcel vyhrať, lebo len prvé miesto zaručovalo olympijskú miestenku.
„Má ešte dve možnosti. Na 99 percent využije už prvú: dodatkový kvalifikačný turnaj o dva týždne vo švajčiarskom Martigny,“ verí šéf slovenského zápasenia.
Istý je len Vaľukevič
Z „cudzincov“ má istú nomináciu do Pekingu zatiaľ len trojskokan Dmitrij Vaľukevič, ktorý v zime až trikrát splnil A-limit a na halových majstrovstvách sveta vo Valencii skončil piaty.
Bieloruský rodák sa na Slovensko dostal vďaka svojmu bývalému trénerovi Aleksandrovi Beskrovnému, ktorý sa do Bratislavy prisťahoval začiatkom deväťdesiatych rokov z Moskvy aj s manželkou Galinou Čisťjakovou, dodnes svetovou rekordérkou v skoku do diaľky. Tu pripravil Vaľukeviča, vtedy ešte reprezentanta Bieloruska, aj na titul majstra Európy 2003 do 23 rokov.
Pred vyše rokom sa však ich cesty rozišli a Dmitrij odvtedy trénuje v Moskve, hoci ďalej (od roku 2005) reprezentuje Slovensko. „Nedokázal som prijať Európu. Lepšie sa cítim v Rusku,“ vysvetlil nám.
Na stoloch posila zo západu
Vlani dostali zahraničnú posilu aj stolní tenisti. Tentoraz však zo západu. Naše občianstvo získal 29-ročný Nemec Thomas Keinath, Šeredov spoluhráč z klubu vo Würzburgu. „Do nemeckej reprezentácie by som sa nedostal, zo slovenskej je väčšia šanca splniť si sen o štarte na olympiáde,“ priznal.
Minulý týždeň na európskej kvalifikácii vo francúzskom Nantes prepásol už ako majster Slovenska tri možnosti, ale jedna mu ešte ostáva. Na májovej svetovej kvalifikácii v Budapešti sa však bude hrať už len o tri miestenky.
Mimochodom, stolný tenis mal v ére samostatnosti zastúpenie v olympijskej výprave len raz: pred 12 rokmi v Atlante vďaka azerbajdžanskej rodáčke Valentine Popovovej.
Marček: Čím viac, tým lepšie
Naturalizovaní Slováci sú v slovenskom športe stále skôr výnimkou. Okrem zápasenia.
Jeho šéf Marček priznáva, že ide o zámer: „Ak chceme, aby sa naše talenty dostali do svetovej špičky, a ja to chcem, lebo ich máme, tak niekto ich musí učiť a v tréningu potrebujú kvalitných sparringpartnerov. Čím viac cudzincov bude v našej lige, tým lepšie pre našich.“
„V zápasení naozaj vyrastá sľubná generácia talentov: Jaloviar, Olle, Matejová,“ potvrdzuje podpredseda Slovenského olympijského výboru Vladimír Miller, v civile riaditeľ bratislavského športového gymnázia.
Marček tvrdí, že po cudzincoch nesiahajú len Slováci. „Robia to všetci, pozrite sa na súpisky na minulotýždňovom európskom šampionáte,“ radí.
V slovenskom drese sa okrem Kertantiho v deväťdesiatych rokoch predstavil aj Maksim Malkarti, vlani prvý raz Inal Dzagurov, teraz Armén Argent Kostaňan a najmä Osetínec Musuľbes.
Marček avizuje najmenej „dvoch ďalších mladých a perspektívnych“.
Ak by som sa nepokúsil prebojovať ešte na jednu olympiádu, celý život by ma to mrzelo.
David Musuľbes
Cudzinci
v našom drese
V minulosti
Valentina Popovová, stolná tenistka, rodáčka z azerbajdžanského Sumgaitu, deväťnásobná majsterka Európy (1980 1988) za ZSSR. Na Slovensku žije od roku 1991. V našom drese získala bronz na ME 1994 v miešanej štvorhre s Jaromírom Truksom a reprezentovala aj na OH 1996.
Galina Čisťjaková, atlétka, rodáčka z Izmajlu získala za ZSSR bronz v diaľke na OH 1988 v Soule a v roku 1989 sa stala halovou majsterkou sveta. Dodnes je svetovou rekordérkou (752 cm). V Bratislave si v roku 1990 zranila koleno, preorientovala sa na trojskok a ostala v tomto meste žiť aj s rodinou – reprezentovala aj na OH 1996.
Radion Kertanti, pôvodom osetínsky zápasník, za Slovensko strieborný na ME 1996 do 74 kg, na MS 2001 štvrtý, štartoval na OH 1996 i 2000.
Dnes
Dmitrij Vaľukevič (28 r.), reprezentoval v trojskoku najskôr rodné Bielorusko (zlato na ME do 23 rokov 2004, účasť na OH 2004), potom získal slovenské občianstvo – najväčším úspechom je 5. miesto na halových MS 2008. Už má istú účasť na OH 2008.
David Musuľbes (35), zápasník pôvodom z Vladikavkazu, olympijský víťaz 2000, päťnásobný majster Európy a dvojnásobný majster sveta v drese Ruska. Na tohtoročných ME získal striebro v premiérovom vystúpení za Slovensko.
Thomas Keinath (29), nemecký stolný tenista, reprezentuje Slovensko odvlani, tohtoročný majster Slovenska.
Igor Macypura (22), Ukrajinec, kyjevský rodák, žijúci v USA, na MS posledné dva roky na 21. mieste, na ME vlani sedemnásty.
