BRATISLAVA. Absencie poslancov a predsedov strán špeciálne patria k parlamentnému životu, hovorí predseda parlamentu Pavol Paška. Komentoval tak zlú dochádzku predsedu SNS Jána Slotu a predsedu HZDS Vladimíra Mečiara na rokovania výborov, ktorých sú členmi.
Zákon hovorí, že ak poslanec chýba dvakrát do mesiaca vo výbore alebo na schôdzi parlamentu a riadne sa neospravedlní, môže mu predseda parlamentu alebo výboru skrátiť mzdu o polovicu.
Slota bol na zasadení dvoch výborov – pre ľudské práva a preskúmavanie rozhodnutí NBÚ – len raz, Mečiar na zasadaní výboru pre ľudské práva trikrát od začiatku funkčného obdobia.
Paška čaká na tlak
Predseda výboru László Nagy poslal minulý rok Paškovi list, ale o sankciách v ňom nehovorí.
Paška potom poslal list predsedom poslaneckých klubov, aby zabezpečili účasť svojich poslancov na rokovaniach výborov. Nepomohlo to.
„Ak sa táto situácia nezlepší a vznikne tlak zo strany šéfov výborov na to, aby sa vyvodzovali sankcie, budem to rešpektovať,“ hovorí Paška dnes.
Nagy však stále trvá na tom, že pokutovať nebude. „Účasť každého poslanca na rokovaniach je povinnosťou, na druhej strane je základným záujmom každého poslaneckého klubu zabezpečiť účasť poslanca tak, aby mohli uplatňovať záujmy svojich voličov. Moje doterajšie kroky smerovali k tomuto,“ napísal SME.
Majú predsedovia výnimku?
Paška si nie je istý, či Nagy tolerantným postojom porušuje zákon, ktorý je vágny, a rozhoduje subjektívny postoj. „Nie je to celkom v poriadku, ale pohybujeme sa niekde v rámcoch, ktoré ťažko jednoznačne posúdiť ako porušenie povinnosti,“ myslí si Paška.
Hovorí tiež, že predsedovia strán majú „obzvlášť špecifické postavenie“. Účasť v Národnej rade sa podľa neho nie vždy dá „časovo zosynchronizovať s touto funkciou“.
Zákon špecifické postavenie predsedov strán nespomína.
Tolerancia je tradičná
Slotu a Mečiara sa zastáva aj podpredseda parlamentu Miroslav Číž zo Smeru. „V parlamente vždy bola vysoká miera tolerancie k predsedom strán, majú obrovské množstvo iných vecí.“
Číž hovorí, že ide aj o to, ako si predseda výboru vyloží rokovací poriadok. On si ho vykladá tak, že poslanec sa nemusí ospravedlniť písomne, stačí ústne. Zákon pritom hovorí len o písomnom ospravedlnení.
„Politickú zodpovednosť majú jednotlivé strany, ktoré zodpovedajú občanom,“ dodal Číž.
Slota sa nezúčastňuje ani na väčšine hlasovaní v pléne – bol len na 27 percentách z nich. Aj SNS tvrdí, že sa bude zodpovedať len svojim voličom.
Opoziční poslanci na rokovania chodia
Šéfovia troch opozičných strán zasadania svojich výborov navštevujú.
Premiér Robert Fico bol v minulom volebnom období členom parlamentného výboru pre ľudské práva.
Zo 62 schôdzí sa predseda Smeru zúčastnil na tretine, na tretine bol vedený ako neospravedlnený a na tretine ako ospravedlnený.
László Nagy z SMK ako predseda výboru ani vtedy nekonal, hoci mohol Ficovi strhnúť zo mzdy 255 676 korún. Fico na otázky o jeho absenciách neodpovedal a odporučil zaoberať sa predsedami všetkých strán.
Zahraničný výbor, v ktorom sú Pavol Hrušovský z KDH, Pál Csáky z SMK aj Mikuláš Dzurinda z SDKÚ, v tomto volebnom období zasadal 29krát.
Hrušovský chýbal štyrikrát, Csáky desaťkrát a Dzurinda dvanásťkrát. Neúčasť mali ospravedlnenú, potvrdil predseda výboru Boris Zala zo Smeru. Povedal, že keby mal Slotu vo výbore, mal by problém, pretože je v ňom sedem koaličných a šesť opozičných poslancov. „V prípade neúčasti pána Slotu by sme stratili koaličnú väčšinu.“
Nagyho toleranciu si vysvetľuje tak, že „určite uvažuje v dimenziách ľudských práv a určite prísne stráži ľudské právo pána Mečiara aj Slotu“.
Csáky je aj vo výbore pre európske záležitosti, kde sa strieda s Józsefom Berényim.
Dzurinda patrí k poslancom, ktorí sa najčastejšie ospravedlňujú zo schôdzí, spolu s ním aj Viliam Veteška z HZDS, Ľubomír Micheľ z SDKÚ, Maroš Kondrót zo Smeru, Jozef Ďuračka z SNS, Ivan Mikloš z SDKÚ a Jozef Liška z SNS.
Najčastejším dôvodom neúčasti je podľa Plška choroba alebo pracovná cesta.
(mož)
