S alianciou chcú byť Rusi priatelia a žiadna studená vojna sa nevracia. Rozšírenie NATO
o Gruzínsko a Ukrajinu však odmietajú. To bol hlavný odkaz ruskej hlavy štátu Vladimira Putina po včerajšom stretnutí rady NATO Rusko. Ako prezident sa na ňom zúčastnil prvý a poslednýkrát. Na ďalšie zasadnutia však príde. Ako premiér.
Žiaden pokrok
Ruský prezident hovoril
v zmierlivom tóne. Včerajšie rokovania žiadne posuny medzi oboma stranami nepriniesli. „Nemôžem oznámiť, žiadne pokroky,“ povedal novinárom generálny tajomník NATO Jaap De Hoop Sheffer.
Aliancia a Moskva sa inak pozerajú na rozšírenie NATO, nezávislosť Kosova či budúci protiraketový štít nad Európou.
Putin tiež zopakoval, že dve svoje bývalé republiky, Gruzínsko a Ukrajinu, Rusko v NATO vidieť nechce. „Prítomnosť bloku na našich hraniciach by vnímalo Rusko ako priame ohrozenie svojej bezpečnosti,“ povedal podľa Reuters prezident.
Na nátlak Moskvy aliancia Gruzínsko a Ukrajinu v Bukurešti do akčného plánu, ktorý sa chápe ako prvý krok k ich budúcemu členstvu, nepozvala. Generálny sekretár Jaap de Hoop Schaeffer sľúbil, že tieto dve krajiny sa členmi NATO stanú. „O tom nemôže byť žiadnych pochýb,“ dodal podľa AFP.
Ukrajinský prezident Juščenko včera na ruské výhrady odpovedal, že ich krajina má právo vybrať si svoju budúcnosť. A ukrajinská snaha o členstvo v NATO podľa neho nie je namierená proti Rusom.
Vladimir Putin o americkom pláne vytvoriť v Európe protiraketový dáždnik nehovoril.
George Bush chce s Rusmi na systéme protiraketovej obrany, ktorá by ochránila všetky krajiny NATO, spolupracovať. Vo štvrtok Česi oficiálne oznámili, že radar, ktorý by mal strely mieriace na ich území odhaľovať, sa postaví na ich území.
Napriek tomu Rusi stále hovoria, že v prípade výstavby amerických protiraketových základní v Čechách a Poľsku namieria na tieto zariadenia svoje rakety. Šéfovi našej diplomacie Jánovi Kubišovi to povedal jeho ruský kolega Sergej Lavrov. „Ruská strana toto stále opakuje,“ potvrdil včera minister. Napriek tomu vyjadril optimizmus, že rokovania v Soči kompromis prinesú.
Tým by mohli byť ruské inšpekcie v objektoch. Ruská strana požaduje, aby sa na český radar mohla chodiť pozerať.
Český minister Karel Schwarzenberg v stredu povedal, že akékoľvek ruské návštevy v Brdoch, kde má radar vyrásť, budú iba s vedomím a súhlasom Prahy.
Pomoc s Afganistanom
Podporu Moskvy našla aliancia aspoň pri riešení svojej kľúčovej misie v Afganistane. Zhruba 47 tisíc jej vojakom a civilným pracovníkom budú môcť prichádzať zásoby aj cez ruské územie. Táto dohoda, ktorej podpis sa pripravuje v blízkej budúcnosti, ale vylučuje prepravu zbraní. Rovnako Rusi zatiaľ nesprístupnia ani svoj vzdušný systém.
Radar môže naraziť
Obce v okolí budúcej americkej základne vzdali svoj boj. Radaru však hrozí stop v parlamente.
PRAHA, BRATISLAVA. Aj keď americký radar v Česku získal podporu spojencov z NATO, jeho osud je stále neistý. Starostovia obcí v blízkosti vojenskej základne Brdy už neveria, že dokážu zvrátiť rozhodnutie politikov. Viacerí opoziční i koaliční poslanci však hlásia, že parlamentom radar neprejde.
„Znovu rozhodli o nás bez nás. Už nič nechystáme, nič neovplyvníme," povedal Ladislav Turek, starosta obce Bohutín, ktorá leží iba pár kilometrov od budúcej americkej základne. Ľudia sú podľa neho jasne proti radaru, sú však frustrovaní, že ich hlas nezaváži.
Politológ Petr Just predpovedá, že väčší problém ako medzi obyvateľmi budú mať zástancovia radaru v parlamente. „Jednoznačne proti je ČSSD a ťažko predvídateľní sú i vládni zelení," povedal.
Jeho slová včera potvrdili štyria poslanci Strany zelených. Vnútorná opozícia predsedu Martina Bursíka vedená ministrom školstva Onřejom Liškom oznámila, že za radar v snemovni asi nezahlasuje. Poslanci zelených budú aj v otázke radaru hlasovať každý podľa svojho svedomia, povedal včera pre aktuálně.cz Bursík. Zelení tak podľa Justa riskujú novú koaličnú krízu.
Jednoznačný postoj proti včera potvrdili opoziční komunisti a sociálni demokrati. ČSSD chce spojiť hlasovanie o radare s vyslovením dôvery vláde. „Nevidím dôvod, prečo sa podvoľovať náladám v podstate extrémistickej strany," reagoval pre ČTK vicepremiér za ODS Petr Nečas.
Sociálni demokrati by podľa Petra Justa nemali zabúdať, že práve ich minister obrany spustil rokovania s Američanmi.
„Keď chcel poslanec Stropnický po návšteve amerického radaru tento projekt podporiť, dostal napomenutie, ktoré mohlo smerovať k vylúčeniu zo strany. A tak sa podriadil väčšinovému názoru. Jiří Paroubek vládne pevnou rukou," povedal Just.
Juraj Koník
Putin sa rozlúči s Bushom. Jemne
Vladimir Putin zajtra v čiernomorskom letovisku a čoskoro aj olympijskom meste privíta Georgea Busha posledný raz ako ruský prezident. Kým doma milovaný Putin si už o mesiac ako budúci premiér vplyv v krajine ponechá, Bush o rok odíde z Bieleho domu ako jeden z najmenej obľúbených prezidentov v histórii.
Bush sýty aj Putin celý
Po summite NATO v Bukurešti prichádza americký prezident do Soči na koni. Aliancia jeho plán protiraketovej obrany v strednej Európe schválila až nečakane hladko a Rusi reagovali až podozrivo zdržanlivo.
To, že sa Putin o radare v Česku včera nezmienil, len ukázalo, že tému si chystá na stretnutie medzi štyrmi očami. Ani on však nemusí byť v zlej nálade.
Gruzíncov aj Ukrajincov, napriek Bushovej podpore, aliancia nechala čakať predo dvermi s nejasným prísľubom budúceho členstva. Moskva si vydýchla. Aliancia sa zatiaľ k jej hraniciam neposúva.
Napriek tradične napätým vzťahom zatiaľ všetky stretnutia medzi Putinom a Bushom prebehli vo veľmi priateľskej atmosfére. Samozrejme, Bush z povinnosti nadhodil otázku ľudských práv, ale ak sa títo dvaja lídri v niečom nezhodli, veľmi dobre to kryli.
Či už to bolo v roku 2005, keď Putin nechal Busha riadiť svojho starého veterána, alebo vlani, keď americký prezident zavolal Putina na rybačku.
A napriek tomu, že pred rokom Putin v Mníchove prirovnal Spojené štáty k nacistickému Nemecku; ako za studenej vojny vysiela stíhačky na provokačné lety a zablokoval uznanie Kosova cez Bezpečnostnú radu OSN, ani teraz sa neočakáva iné, ako milé potriasanie rúk „strategických partnerov“.
Putinovo prekvapenie
Inak by londýnsky nedeľník Sunday Times asi nevytiahol špekuláciu o Putinovom prekvapení pre Busha, ktoré vybuduje „skutočný most“ medzi Ruskom a Amerikou, ako to povedal Putinov hovorca. Mal by ním byť návrh na podmorský tunel, ktorý by spojil Rusko s Aljaškou cez Beringov prieliv.
Kremeľ by tak oprášil starý nápad cára Nikolaja II. Ako dodáva Sunday Times, v takom prípade by mohli Londýnčania cestovať do New Yorku vlakom. Na projekte drahom asi 33 miliárd libier by sa vraj mal podieľať ruský miliardár a guvernér Čukotky Roman Abramovič. Ten to poprel.
Mirek Tóda
