Osud Slovenského domu v Mlynkoch v Maďarsku oživil slabnúci záujem o tamojších krajanov.
O ich živote sa SME zhováralo so slovenským novinárom, básnikom a menšinovým aktivistom IMRICHOM FUHLOM.
Čo hovoríte tomu záujmu o vás?
„To ešte nebolo v histórii Slovákov v Maďarsku, aby sme sa dostali na titulné strany novín. Tušili sme, že bude určitý záujem, ale ani ja som nerátal s tým, že bude taký veľký. Odstrašila ma neserióznosť maďarskej tlače aj agentúry MTI. Neboli ochotné uverejniť naše stanovisko a potom ho prekrútili. Žijeme v Maďarsku a naši ľudia sa informujú najmä z tunajších médií.“
Prečo voľby v obci so slovenskou väčšinou vyhral dnešný starosta a maďarskí národniari?
„Najmä preto, lebo aj komunálne voľby boli o veľkej politike. Fidesz ich vyhral v celej krajine a tu vyhrali tí, čo kandidovali ako nezávislí, ale za občianske kruhy, za ktorými stojí Fidesz. Celoštátna politika zároveň tak znechutila aj miestne pomery, že mnohí ľudia, ktorí dovtedy kandidovali, napríklad bývalý starosta Havelka, do volieb už ani nešli. O slovenskej kandidátke sa vedelo, že má bližšie k socialistom, navyše sa nestihla na voľby pripraviť a urobila nejaké chyby. Slováci sú tiež politicky rozdelení a nehlasujú podľa národnostného kľúča.“
Od starostu mnohí prevzali, že ide o spor v rámci slovenskej menšiny, lebo aj v obecnej samospráve, ktorá vysťahovanie zo Slovenského domu schválila, majú Slováci väčšinu.
„Tvrdia že osem z desiatich členov obecnej samosprávy sú Slováci. S väčšinou z nich sa však slovensky neporozprávam. Dobrým príkladom je sused podnikateľ, šéf miestneho Fideszu, hlásiaci sa k trom národnostiam. Bol už Slovák, Nemec i Maďar. Jeho mama ešte najradšej hovorila po slovensky.“
Napriek tomu by mohli mať pochopenie pre problémy menšín.
„Nemajú. Naše slovenské povedomie je, aké je a pri rozhodovaní u nich prevládne straníckosť.“
Národnosť teda u tunajších Slovákov neznamená aj politickú voľbu?
„Vôbec. Národnostné povedomie je u nich už také slabé. Celé dvadsiate storočie bolo o tom, že už ani ich otec a starý otec nevideli ozajstnú slovenskú výučbu, v škole sa po slovensky učili maximálne niekoľko hodín v týždni. Odovzdávali si ju iba v rámci rodiny, my už sme asi pätnásta takáto generácia od 18. storočia a je zázrak, že sme ako Slováci vôbec prežili 20. storočie.“
Aká je tu situácia Slovákov?
„Striedajú sa pozitívne aj negatívne tendencie. Neobviňujem maďarskú národnostnú politiku, že sa vôbec nesnaží. Dobre napríklad premysleli a sami sme to chceli, že keď už roky hovoria, že nám chcú dať kultúrnu autonómiu, tak to využime a urobme si vlastné inštitúcie. Máme dokumentačné centrum, divadlo, samospráva prevzala niekoľko takzvane slovenských, v skutočnosti dvojjazyčných škôl. Nikto nedomyslel, že to stojí peniaze a napríklad centrum nemôže zamestnať jediného človeka na plný úväzok. Mnohé inštitúcie fungujú iba akože.“
Bývalý menšinový ombudsman tvrdil, že autonómia tu funguje iba na papieri. Je za tým iba nedostatok peňazí, alebo aj niečo iné?
„Ide najmä o to, že na autonómne inštitúcie nie sú peniaze. Niečo začalo, to je pozitívne, treba však do nich investovať, aby sa naplnili obsahom. Bez peňazí je nepredstaviteľná aj revitalizácia menšín, o ktorej sa hovorí.“
Revitalizácácia v zmysle znovuoživenia Slovákov v Maďarsku?
„V čo iné môžeme dúfať, keď nám tu pomaly vymiera jazyk.“
Ako by sa dali peniaze získať?
„Ťažko povedať. Z maďarského rozpočtu určité peniaze dostávame, na fungovanie celoštátnej samosprávy celkom slušnú sumu, na náš týždenník Ľudové noviny už iba polovicu, čo potrebujeme a neviem, ako budeme vychádzať.“
Ako vám pomáha Slovensko?
„Pomoc sme dostávali aj v minulosti, keď Ľudovým novinám hrozil zánik, dostali sme milión korún zo slovenského rozpočtu. Podstatná by však bola zmena myslenia, aby na nás nehľadeli iba ako na tancujúcu skupinu, ktorú je treba pozývať na folklórne festivaly a ktorú sme už odpísali. Veď sa teraz prekvapilo celé Slovensko, akýže to Slováci ešte v Maďarsku vôbec môžu existovať, veď sme si mysleli, že už vymreli. Je treba sa viac venovať najpodstatnejšej otázke, zachovaniu jazyka. Chce to určite výraznejšiu pomoc materskej krajiny a nielen finančnú. Potrebujeme hosťujúcich učiteľov i farárov. Našťastie sú Mlynky naozaj precedens, ukazujú zmenu slovenskej politiky. Doteraz sa hovorilo, že je to vnútorná záležitosť danej krajiny. Prvý raz Bratislava netvrdí, aby si svoje menšiny každá krajina riešila sama. “
Mení sa slovenská politika, lebo jej na vás začína skutočne záležať, alebo preto, že to môže využívať ako argument voči tamojším Maďarom?
„Nemôžem vedieť, aká je jej motivácia. Veľmi neradi by sme sa však stali nástrojom kohokoľvek na čokoľvek. Na to môžeme iba doplatiť. Snažíme sa tomu brániť tým, že nezneužívame situáciu a nechceme z nej získať čo najviac. Nehovoríme nič proti Maďarom ani proti Slovákom.“
Šéf Celoštátnej slovenskej samosprávy pán Fuzik povedal, že sa o vás Slovensko nestaralo, aby sa Maďarsko nestaralo o Maďarov u nás.
„Náš protipól, Maďari na Slovensku, nás stále ovplyvňujú. Na Slovensku z obáv, aby tamojší Maďari tiež nezačali požadovať nejakú kultúrnu autonómiu, sa radšej nehovorilo ani o potrebách Slovákov v Maďarsku. Sme vlastne rukojemníkmi tohto zmýšľania.“
Fuzik hovoril, že Slovensko práve preto nemalo problém podporovať Slovákov vo Vojvodine alebo v Sedmohradsku tak, ako s tým malo problém u Slovákov v Maďarsku?
„To súvisí s Trianonom. Tieto krajiny mali so Slovenskom v medzivojnovom období neprerušené kontakty. Nehovorí sa o tom, že Trianon aj s nami poriadne vybabral. Za horthyovského režimu sa trestalo, keď mal niekto kontakty so Slovenskom. Počul som od jedného výskumníka, že keď vtedy naši predkovia robili slovenské divadelné predstavenie, museli platiť pokutu do revizionistického fondu.“
Pomáha aj Matica slovenská?
„Matica nám samozrejme pomáha, robila to aj za socializmu, dostali sme Leninove spisy v slovenčine. Dnes už nedostávame plné police kníh. Časy sa však menia a potrebujeme iné veci, prístup k iným médiám. Keď som spoluzakladal Organizáciu slovenskej mládeže v Maďarsku, chceli sme našim mládencom vyrastajúcim na maďarských médiách ukázať, že neexistuje iba Omega, ale aj Elán. Dvadsať rokov márne opakujeme, že by sme chceli mať možnosť sledovať slovenské televízie. Potrebujeme každodenný živý styk so slovenskou kultúrou.“
Majú menšinové samosprávy aj iné než finančné problémy?
„Menšinový zákon všetko dovoľuje, ale nič negarantuje. Ak chcem založiť slovenskú káblovú televíziu, zákon to dovolí, je veľmi liberálny, nikto mi však nedá peniaze.“
Menšinové samosprávy majú mať právo veta vo veciach menšiny. Prečo to v Mlynkoch nefungovalo?
„Zákon presne nevymedzuje, kedy platí právo veta, kedy iba povinnosť obecnej samosprávy s menšinovou konzultovať a čo konzultácia presne znamená. Bez nášho súhlasu napríklad obec nemôže menovať novú riaditeľku školy, ktorá je definovaná ako menšinová a z požiadaviek na nového riaditeľa teraz obec vypustila podmienku, že musí vedieť slovensky. V prípade Slovenského domu je však predpísaná iba konzultácia. Rozhodnutie ombudsmana, že obec našim vysťahovaním porušila zákon, je založené na tom, že s nami náležite nekonzultovali. Pred pol druha rokom sa pritom obe strany dohodli, že budú hľadať riešenie, napríklad že slovenská samospráva odkúpi dom, alebo aspoň jeho časť a za získané peniaze sa prestavia starostovský úrad. To sa nestalo.“
Peniaze vám pri tom zo Slovenska ponúkajú, napríklad aj pán Slota.
„Pre nás by bolo najlepšie, ak by sa na riešení dohodli slovenská a maďarská strana. Dôraz je na tom, aby to urobili spoločne. A keď už máme dostať peniaze zo Slovenska, boli by sme radi, ak by prišli od vlády či občianskych organizácií, fondov, a určite nie od politických strán. To by nás iba poškodilo.“
Nevytýkajú vám v obci, že ste spôsobili taký huriavk?
„Samozrejme, už ma tu niekto nazval vlastizradcom. Alebo mi vytýkali, že to bude mať zlý vplyv na Maďarov na Slovensku. Dostal som aj list od miestneho občianskeho krúžku, že sme to umelo nafúkli, a za všetko môžeme iba my, lebo sme to zbytočne zverejnili. Chceli nám dať podpísať spoločné vyhlásenie, že sa už nebudeme obracať na nijaké médiá. My sme pritom neurobili nič iné, než že sme napísali list maďarskému štátnemu tajomníkovi a ďalším adresátom v Maďarsku a ja som to dal na internet.“
Ako to vnímajú ľudia v Mlynkoch?
„To je moja najväčšia starosť. Začína to obec rozdeľovať, čo sme určite nechceli. Priemerný Mlynčan sleduje maďarské médiá, ktoré veci často prekrucujú. Národne uvedomelejších Slovákov môže pocit, že nás napádajú, ešte utvrdiť v jeho slovenskosti. Desaťročia sme hovorili, že sa preto tak rýchlo asimilujeme, lebo na nás nikto netlačí. Na druhej strane tých, ktorí už sú blízko asimilácii, to môže presvedčiť, aby úplne zavrhli slovenské väzby.“
Ako niekoho v Maďarsku presvedčíte, že stojí za to hlásiť sa k slovenskej národnosti a učiť sa jazyk?
„Tu už nestačí odvolávať sa na predkov, chce to aj pragmatické argumenty, napríklad spoločné podniky či pracovné príležitosti, u ktorých má výhodu ten, kto ovláda aj slovenčinu. K tomu je však treba, aby bola slovensko-maďarská spolupráca čím intenzívnejšia a lepšia, takže naozaj nie je v našom záujme, aby tu bolo nejaké napätie.“
Je v krajine škola, kde sa slovensky učí aspoň väčšina predmetov?
„Mala by to byť slovenská škola v Pešti, ktorá chce prejsť iba na výučbu v slovenčine. Lenže majú nedostatok detí, a prijímajú aj Maďarov zo Slovenska, aby škola nezanikla.“
Je možné tento trend zmeniť?
„Niektorí odborníci a učitelia tvrdia, že ťažko, lebo to nechcú ani rodičia. Tí to však možno nechcú, lebo pred sebou nemajú žiadny pozitívny vzor a nevedia, ako by taká škola vyzerala.“
Pri sčítaní sa k slovenskej národnosti hlásilo asi 17-tisíc ľudí. Podľa vás tu však žije stotisíc Slovákov.
„Sčítanie je treba brať s rezervou. V Maďarsku na túto otázku nie je povinná odpoveď a nikdy v minulosti nebolo zvykom uvádzať svoju národnosť.“
Prečo tak málo ľudí malo potrebu sa prihlásiť k slovenskej národnosti?
„Nikdy to nebola veľká sláva byť Slovákom. Starší ľudia stále majú obavy z presídlenia. Rozhoduje aj osoba sčítacieho komisára, mnohí brali maďarskú národnosť za samozrejmosť a ani sa nepýtali.“
Našťastie Mlynky ukazujú zmenu slovenskej politiky. Prvý krát Bratislava netvrdí, aby si menšiny každá krajina riešila sama.
