BRATISLAVA. Katastrofa. Tak by sa dala charakterizovať dopravná situácia pri ceste do Bratislavy.
Do hlavného mesta Slovenska sa už týždeň nedá dostať smerom od Trnavy bez toho, aby človek neuviazol v dopravnej zápche. Kilometrové kolóny sa tvoria v oboch smeroch na diaľnici, pre uzavretú časť cesty pre výstavbu diaľničného privádzača k závodu Samsung.
Od nedele sa na úseku stalo už šesť dopravných nehôd. Obchádzkové trasy sú rovnako preplnené.
Od dnešnej polnoci je uzavretý aj tunel Sitina, ktorý nie je v prevádzke ani rok. Podľa Národnej diaľničnej spoločnosti sa v ňom budú desať dní odstraňovať chyby: dozvárajú sa zábradlia, vyčistia sa značky, opravia sa dvere, ktoré sa poškodili pri nehode. Má sa aktualizovať aj centrálny riadiaci systém. Veľké úpravy sa vraj v tuneloch robia dvakrát ročne.
Vodiči poukazujú na plynulejšiu premávku pri podobných situáciách v zahraničí.
Bezpečnosť verzus plynulosť
„V zahraničí dávajú väčší dôraz na plynulosť premávky,“ vysvetľuje Ján Čelko, dekan Stavebnej fakulty Žilinskej univerzity. Na Slovensku je to naopak. Väčší dôraz sa dáva na bezpečnosť.
V praxi sú tieto dva základné prístupy zjavné pri presmerovaní dopravy do protismeru. V Rakúsku alebo v Nemecku sa zostávajúce pruhy rozdelia na niekoľko užších a využíva sa aj odstavný. Šírka pruhu niekedy dosahuje len 2,5 metra. Tým sa do jazdného pásu v jednom smere zmestí viac áut v oboch smeroch, čo zvyšuje plynulosť premávky. Na Slovensku sa aj v prípade odstávky jedného smeru, druhý rozdelí len na dva protismerové pruhy s nezúženou šírkou 3,75 metra. Nevyužitý zostáva i odstavný pruh. Keď sa pruhy zaplnia, vznikajú kolóny, čím je obmedzená plynulosť dopravy.
„Bezpečnosť je na našej strane,“ poznamenáva Čelko. Pruhy sú širšie a v prípade dopravnej nehody sa k autám dá ľahšie dostať. Otázkou podľa neho je, či úzkoprsý dôraz na bezpečnosť nie je kontraproduktívny.
Pre prepchatosť pruhov totiž niektorí vodiči využívajú odstavný pruh na predbiehanie, a tak vznikajú kolízne situácie, ktoré bezpečnosť neposilňujú.
S modelom viacerých užších jazdných pruhov vrátane využitia odstavného súhlasila väčšina oslovených dopravných expertov. Hovorca Národnej diaľničnej spoločnosti Marcel Jánošík dodáva, že krajnica sa dá na dopravu vo výluke využiť iba pri konštrukčne mladších diaľniciach. V prípade D 1 ide o úsek severne od Hornej Stredy pri Piešťanoch.
S posilňovaním plynulosti premávky zužovaním pruhov nesúhlasí polícia. „Bezpečnosť je prvoradá,“ hovorí Viktor Plézel, zástupca hovorcu policajného prezídia.
Viac ako priemer v únii
Ťažkosti s dopravou na diaľniciach počas výluky má podľa Jánošíka na svedomí aj to, že sa za komunizmu neinvestovalo do infraštruktúry. Následky pociťuje najmä Bratislavský kraj, kde je intenzita dopravy 25 percent nad priemerom Európskej únie.
„Máme tu obrovský automobilizmus, ktorý sa nám nevie vtesnať do ulíc Bratislavy,“ povedal hovorca. Keď sa opravuje nejaký úsek cesty, nie je kadiaľ presmerovať dopravu.
Ako spraviť viac pruhov pri obmedzení
Existujú dva spôsoby, ako docieliť väčšiu plynulosť premávky pri opravách diaľničných úsekov.
Väčšej plynulosti premávky na slovenských diaľniciach pri presmerovaní dopravy do protismeru by pomohlo vytvorenie viacerých užších pruhov v používanom jazdnom páse.
Sú dva základné spôsoby, ktorými sa dá zrýchliť doprava.
K dvom jazdným pruhom (po 3,75 m) sa môže pri nových typoch diaľnic pripočítať odstavný pruh (2,5 m).
Vznikne desaťmetrový priestor, ktorý sa dá rozdeliť na tri vyše trojmetrové pruhy. Stredový sa priradí k smeru, kde je väčšia premávka.
Rozdelenie smerov sa môže urobiť nastrelením odrazových sklíčok alebo premenlivým dopravným značením.
Ide však o finančne náročné spôsoby.
Na Slovensku je reálnejšie rozdelenie prenosnými dopravnými tabuľami.
To je však prácne a časovo náročné.
Pri priestorovo menších cestných úpravách možno k používanému jazdnému pásu pridať jeden pruh z protismerného odstaveného pásu, ktorý sa nachádza hneď za zvodidlami.
Tento pridaný jazdný pruh môžu využívať napríklad osobné autá v smere, kde je väčšia intenzita dopravy.
Takéto rozdelenie pruhov sa môže používať aj na starších diaľniciach.
(jkr)
Kliknite - obrázok zväčšíte.
Krajnica zaručí plynulosť
Plynulosť cestnej premávky sa po presmerovaní dopravy do protismeru počas výluky na diaľnici môže zvýšiť, ak sa využije aj odstavný pruh. O tejto možnosti sme hovorili s JÁNOM ČELKOM, dekanom Stavebnej fakulty Žilinskej univerzity.
Akú šírku má diaľničný odstavný pruh?
„Jeho šírka je dva alebo dva a pol metra, podľa kategórie diaľnice. Pri výlukách na slovenských diaľniciach je prakticky nevyužitý.“
Dá sa pri rozdeľovaní jazdných pruhov po presmerovaní dopravy využiť na väčšiu plynulosť dopravy?
„Áno, je to možné. Jeho použitie však závisí od konštrukcie vozovky. Pokiaľ je rovnaká aj pod odstavným pruhom, ako sa to robí pri všetkých novších diaľničných komunikáciách (napríklad úsek D 1 severne od Hornej Stredy pri Piešťanoch – pozn. red.), tak je to možné.“
Na akých diaľničných úsekoch je ťažké použiť odstavný pruh?
„Problém môže nastať pri starších diaľničných komunikáciách (napríklad úsek D 1 Bratislava – Trnava, pozn. red.), kde nie sú všade pod odstavnými pruhmi také konštrukčné vrstvy, ako pod vozovkou. Pri ich využití na dopravu by na nich vznikali povrchové poruchy z dôvodu slabej únosnosti. Dokonca by sa mohla krajnica odtrhnúť.“
Aké parametre musí mať odstavný pruh, aby zvládol premávku?
„Odstavný pruh musí mať také isté konštrukčné parametre ako jazdný pruh.“
Ak sa rozdelí celý jazdný pás na jazdné pruhy, aké sú možnosti prístupu hasičov, záchranárov a policajtov, keď dôjde k dopravnej nehode?
„V tomto prípade sú obmedzené možnosti. Nevzniká dostatočná rezerva medzi dvomi jazdnými pruhmi na prejazd záchranných vozidiel. Prístup sa rieši priechodnou trasou, ktorá ide pomimo. Môže sa využiť aj protismerný jazdný pás, ktorý je uzavretý pre výluku, prípadne aj protismerný jazdný pruh, za predpokladu dočasného vylúčenia dopravy. Tadiaľ sa pustia záchranné vozidlá.“
(jkr)
Dobrý zips, väčšia bezpečnosť
Zužovanie dvoch jazdných pruhov do jedného nielen spomaľuje premávku, ale hrozia pri ňom aj nebezpečné kolízie. Aby sa to nestalo, musia vodiči urobiť zips. Existujú dva spôsoby, ako ho vytvoriť.
Niekoľko sto metrov pred zužovaním pruhov sa umiestni dopravná značka, ktorá vyzýva vodičov na dodržiavanie 20 až 50metrových rozstupov medzi autami.
Vozidlá v pruhoch sa v bode prechodu do jedného prirodzene radia za sebou. Na Slovensku vodiči podobné dopravné značenia väčšinou nerešpektujú.
Druhým spôsobom je fyzické oddelenie oboch zbiehajúcich pruhov. Autá sa nemôžu predbiehať. Zábrana sa odstráni niekoľko metrov pred zúžením.
