Konzumnou časťou je dužinatý koreň, ktorý má mať slabý stržeň a širokú kôru. Uprednostňuje sa oranžovočervená až červená farba, bez zelenej hlavy. Koreň mrkvy má byť nepopraskaný a nerozvetvený.
Skoré odrody môžu mať aj tupo zakončené valcovité, mierne kónické alebo guľovité korene a nazývame ich karotka. Vyznačujú sa jemnejšou, intenzívnejšie vyfarbenou dužinou. Za mrkvu sa považujú neskoré, dobre skladovateľné odrody s dlhšími koreňmi.
Výživová hodnota mrkvy spočíva hlavne v obsahu provitamínu A, vitamínov C, B1, B2, PP a cukrov. Dôležitý je aj obsah minerálnych látok. Sú zásaditej povahy a prevláda draslík, sodík, fosfor, vápnik a horčík. Mrkva je ľahko stráviteľná, nedráždivá, dobre sa uplatňuje v mnohých diétach a v strave detí.
Využitie v domácnosti je rôznorodé. V prvom rade sa používa ako polievková zelenina. Dobre sa hodí aj na prípravu dusených, pečených a varených špeciálnych príloh, šalátov a džúsov. V surovom stave je cennou a hodnotnou pochúťkou, často sa upravuje na šaláty.
Táto dvojročná rastlina prvý rok vytvára úžitkovú časť, to je koreň a listy a druhý rok prináša semená. Pôdy majú byť ľahšie, výhrevné, nevysýchavé a dostatočne zásobené vápnikom.
Semeno klíči už pri teplote 3 až 4 °C, preto sa vysieva skoro na jar, väčšinou v marci, ak pôda už preschla. Neskorá mrkva sa pre jesenný zber seje v apríli až máji. Pre celoročné pestovanie mladej karotky možno vysievať postupne po troch týždňoch s posledným termínom začiatkom júna. Seje sa plytko do riadkov vzdialených od seba na 30 centimetrov.
Semeno vzchádza za 2 až 5 týždňov. Mrkvu zberáme v záhradke postupne podľa potreby. Na jeseň, pred príchodom mrazov, ju pozberáme a spracujeme konzervovaním, mrazením alebo ju uložíme na skladovanie.
Autor: Magdaléna Valšíková
