Cibuľka patrí medzi dvojročné rastliny. V prvom roku vegetácie tvorí cibuľu, v druhom kvet a semená. Vplyvom tepla a svetla, alebo ak vysadíme štupľovku s väčším priemerom ako 1,5 centimetra, cibuľa vybieha do kvetu už v prvom roku.

Najviac jej vyhovujú teplejšie, chránené stanovištia s pôdnou reakciou 6,5 až 7,8 pH, na pôdach bohatých na humus. Nevhodné sú ťažké, zlievavé a chladné pôdy. Cibuľu nepestujeme na pôde vyhnojenej maštaľným hnojom skôr než v druhom až treťom roku. Na živiny je stredne náročná.

Pestujeme ju najmä pre skorú jarnú cibuľku so zelenou vňaťou, v menšej miere na dopestovanie suchej cibule. Pestovať môžeme z priamej sejby alebo zo štupľovky.

Pri priamom výseve je dôležitý čo najskorší výsev. Medziriadková vzdialenosť sa môže pohybovať medzi 25 až 30 centimetrov. Po vyjednotení majú byť rastlinky od seba vzdialené 5 až 10 centimetrov.

Len čo cibuľka dosiahne konzumovateľnú veľkosť, môžeme začať zberať prebierkou. Pri mladej cibuľke používame aj zelenú vňať pri varení alebo v surovom stave, podobne ako pažítku.

Cibuľu, ktorú nepozberáme v zelenom stave, môžeme nechať narásť a dozrieť na suchú cibuľu. V tom prípade ju budeme zberať v čase, keď vňať zožltla, čiastočne uschla, kŕčok sa zaťahuje a cibuľa je takmer suchá.

Autor: Magdaléna Valšíková