Žartom sa zvykne vravieť, že Slovensko má v čase majstrovstiev sveta vo futbale, alebo v hokeji najviac odborníkov, ktorí vedia, ako to ten nešťastník na lavičke mal urobiť.
K úspechu sa hlásia všetci, prehru zvyknú zviesť na jedného alebo na niekoľkých, ktorí prídu pod ranu. Veď keby to bolo podľa nás, nemohli sme tak dopadnúť.
Ján Kocian ako ambiciózny tréner dostal úlohu dohrať s tímom kvalifikáciu
ME 2008 a pripraviť kostru mužstva na ďalšiu pred MS 2010. Nedarí sa mu, nie sú výsledky, nech sa snaží akokoľvek. Ani hra nestojí za veľa. A polená pod nohy mu hádžu samotní hráči.
„Myslel som si, že v tomto období sa už budeme len zohrávať a skvalitňovať herný prejav, ale stále hľadáme. Kostra je, ale prejav zaostáva za očakávaním,“ povedal tréner, ktorý nedávno oslávil päťdesiatku a hráči mu k nej poblahoželali prehrou s Islandom a tým, že mu v kabíne nechali dres s podpismi
a ušli za svojimi rodinami. Ako praví profesionáli musia vychádzať z rodinného
zázemia a až potom sa môžu venovať trénerovi, nie?
Tréneri nemajú na ružiach ustlané, slovenskí obzvlášť, čo poznáme. Vengloša „odpísali“ pri prehre 0:5 v Poľsku najskúsenejší. Adamcovi diktoval v Azerbajdžane zostavu a rozostavenie Varga a tréner, chytajúci sa každej barličky na zotrvanie, to prijal. Prehrali sme 0:2 a odišiel Adamec. Za Jurkemika Karhan a potom aj Greško povedali, že kým tam bude tento tréner, oni nebudú reprezentovať.
Tak prečo by mali hráči počkať na Kociana, kým sa vráti z tlačovky, aby im začerstva prečistil žalúdok po prehre s Islandom?
U nás je to inak. My všetci tréneri to vieme najlepšie.
