Zatriasla sa pod vami trénerská stolička?
„Bol som zaskočený niektorými informáciami v médiách, lebo to bolo prezentované inak, než to prebehlo. Debata na výkonnom výbore bola kritická, išlo o výmenu názorov a problém som sčasti nastolil aj ja.“
Čo ste vy mužstvu najviac vyčítali?
„Začali sme dobre, vytvorili sme si šance. Keď sme ich nepremenili, akoby prišla na kopačky ľahkovážnosť, nekoncentrovanosť, akoby sa mal súper zdolať sám. Nesprávne si hráči Islanďanov ošacovali, oni to osolili nám. Toto sa musí z hláv dostať von, že sa niekto pred nami skloní. Keď poľaví jeden, dvaja, dá sa to pochopiť, ale keď ich je viac, potom to už ide dolu.“
Kto vás konkrétne sklamal?
„V podstate vo futbale ide vždy o mužstvo, ale začína sa to od jedincov. Raz to nejde Janovi Ďuricovi, potom Šestákovi. Už opakovane som viac čakal aj od Hološka a Hamšíka, ktorí dostávajú pravidelne šancu.“
Nedá sa z hráčov vytiahnuť viac, ako predviedli napríklad proti Islandu?
„Najprv by oni sami mali chcieť potvrdiť to, čo sa o nich píše. Sú z kvalitných klubov a mediálne výstupy týždeň čo týždeň hovoria, akými sú tam oporami, aký je o nich záujem vo vyspelej futbalovej cudzine. Lenže v medzištátnom zápase sa to neprejavilo. Myslím si, že v tomto smere budem musieť zasiahnuť tvrdšie. Kto nepochopí, možno zostane prekvapený. Bude sedieť na lavičke, alebo sa do nominácie nedostane vôbec.“
Mohli by ste to konkretizovať?
„Ešte je priskoro, mám mesiac času prehodnotiť situáciu s kolegami. Na niektorých hráčov sa pôjdem aj pozrieť a potom sa rozhodne. Postupne sa chcem s každým opäť porozprávať a spýtať sa na jeho zámery s reprezentáciou.“
Koho ste už boli navštíviť a koho pôjdete?
„Bol som za všetkými v Nemecku, teda za Vittekom, Mintálom a Šestákom, podobne v Čechách. Teraz sa chystám do Turecka za Hološkom a Seneckým. Mal som v pláne aj návštevu Jána Muchu v Poľsku, ale prednosť teraz dostalo Turecko. Nebol som akurát v Rusku. Martina Škrtela vidím na obrazovke každý týždeň.“
Zápas s Islandom vyniesol na povrch aj niečo, o čom verejnosť nemala vedieť, a síce že hráči na vás nepočkali po návrate z tlačovej konferencie. O tom ste informovali vy?
„Na výkonnom výbore ma vyzvali, a tak som odpovedal. Chcel som hráčom hneď začerstva povedať, čo si o výkone myslím. Mal som echo, že niečo pre mňa chystajú, pred zápasom mi blahoželalo vedenie zväzu k päťdesiatke. Hráči nezostali, zostal tam pre mňa od nich len dres s podpismi. Neviem, možno sa ponáhľali, alebo ich škrelo, že to tak dopadlo.“
Mávate takéto posedenie a hodnotenie po zápase vždy?
„Nie vždy, ide o to, či hráme doma, alebo vonku.“
Ešte ako hráč ste si mohli dovoliť odísť z kabíny za Ježka a Vengloša bez toho, aby ste o tom trénerov informovali?
„Vtedy boli iné časy, každý zostával doma. To sa nedá porovnávať. Dnes sa hráči zletia z celého sveta, potom sa ponáhľajú chytiť prvý spoj do klubu, ktorý je ich hlavným živiteľom.“
Objavil sa na výkonnom výbore aj hlas na vaše odvoolanie?
„Bolo to síce ostré, ale v norme, išlo o výmenu názorov. Zažil som aj dusnejšie výkonné výbory.“
