BUKUREŠŤ. Nicolae Ceaušescu chcel stavbou najväčšej budovy v Európe dosiahnuť, aby sa do Bukurešti pozeral celý svet. Devätnásť rokov po jeho smrti sa mu to podarilo.
Mramor z Transylvánie
Severoatlantická aliancia, ktorá si hovorí najdemokratickejšie spoločenstvo sveta, si na najväčší summit vo svojej histórii vybrala honosnú rezidenciu jedného z najväčších diktátorov Európy 20. storočia.
Ľudový dom, ako ho aj dve desaťročia po páde komunizmu Rumuni volajú, mal byť pýchou Ceaušescovho režimu. Rumunský megaloman sa ako správny patriot spoľahol výlučne na rumunský materiál a údajne sa na jeho stavbu použilo milión kubických metrov mramora z Transylvánie.
Najdôležitejší politici sveta vrátane amerického, ruského či slovenského prezidenta sa môžu poprechádzať po 1100 izbách a šestnástich sprístupnených podlažiach. Novinári majú prístup iba do minima z nich.
Počas Ceaušescovho režimu to bola jeho súkromná rezidencia. Úplného dokončenia sa však nedožil. Keď ho po krátkom procese v roku 1989 popravili, budova ešte nebola hotová.
Keď sa Rumunov spýtate na dominantu Bukurešti, majú jasno: ľudový palác. Domáci vám povedia, že po Pentagone je to druhá najväčšia stavba na svete. V čase vzniku bola. Dnes ho už predbehlo viac budov.
Vesmírny mýtus
Jedným z obľúbených mýtov je aj tvrdenie, že po čínskom múre je to druhý architektonický výtvor, ktorý vidno aj z vesmíru. Jediný rumunský astronaut, ktorý sa o tom mohol presvedčiť, letel do vesmíru dva roky pred začatím výstavby.
Každopádne, ľudový palác, kde dnes sídlia obe komory rumunského parlamentu, je dosť veľký, aby sa doň vošlo 3000 delegátov a 3500 novinárov summitu.
