Kniha Na slepačích krídlach by mohla byť pre mladých čitateľov doplnkovým čítaním o tom, ako sa na Slovensku žilo v päťdesiatych rokoch minulého storočia.
Pod krídlami sliepok sa skrýva túžba lietať. Malá hrdinka románu Ireny Brežnej ju v nich cíti. Vyhadzuje ich z prvého poschodia a potom sleduje, ako prestrašene kotkodákajú.
Jej babičke sa táto drezúra nepozdáva. Vraví, že odkedy sliepky lietajú, zabudli znášať vajcia. „Babka chce radšej vajcia než slobodný let,“ konštatuje smutne Janka. Medzi týmito protichodnými koncepciami života sa odohráva dráma dieťaťa, ktoré – podobne ako autorka – prežíva svoje detstvo v malom meste v päťdesiatych rokoch.
Z detského podhľadu
Na Slovensku vydáva publicistka i prekladateľka Irena Brežná už svoj tretí román, preložený z nemčiny do rodnej slovenčiny. Jej písanie je osobné, ale nie exhibicionistické. Ako sama v jednom rozhovore spomenula, exil ju prinútil, aby v jednom kuse samu seba niekomu vysvetľovala.
Historické súvislosti jej autobiografického románu síce Slovákom vysvetľovať netreba, neškodí im ich však občas pripomenúť. Táto kniha by mohla byť pre študentov doplnkovou čítankou o tom, ako sme žili.
V spomienkovom románe sa ideológie a viery miešajú v typickom slovenskom pomere. V kostole podľa jej hrdinky vládol slávnostný duch ako na manifestáciách. Našťastie pre ňu, po dobrých správach z filmového týždenníka či z omše sa chodilo do cukrárne.
Z detského podhľadu veci nadobúdajú nečakané tvary i súvislosti. Nakoniec, detská priamosť a naivita sú v literatúre vďačným, hojne využívaným efektom.
Aj kniha Na slepačích krídlach má množstvo krásnych postrehov. Od pocitu „žiadanosti“, ak počet veľkonočných polievačov presiahne desať, až po nácvik výbuchu atómovej bomby. Môžete začať čítať prakticky kdekoľvek.
Bez silnej zápletky
Ale aj prestať. Kniha nemá totiž nijakú silnú zápletku, ktorá by nás ťahala dopredu, veľký spoločenský príbeh sa odohráva tušene na pozadí rodinných banalít.
Aj komunistické frázy autorka trocha nadužíva. Z úst dieťaťa síce znejú dostatočne bizarne, po čase však už začínajú nudiť.
Veľmi citlivo sú vykreslené muky dcéry, ktorú predstavujú jej rodičia výrazom: „A toto je naša metla.“ Nevie síce, ako sexepíl vyzerá, bojí sa však, že ho nemá a ani nikdy mať nebude. Jej matka ho má priveľa, koketuje ešte aj s riaditeľom školy. Matka, podľa ktorej štát nemá vkus, si odrazu len tak zmizne. Jej dcéra sa nemá pýtať, kde je. Keď sa po čase z väzenia vráti, je ešte krajšia ako predtým. Aspoň v spomienkach.
Babička, ktorej je venovaná veľká časť rozprávania, vzdychala nad sentimentálnymi románovými zošitmi. „Žiaden živý človek v nej nevyvoláva takúto slzavú dobrotivosť, a to vo mne vzbudzuje zvedavosť,“ hovorí Janka.
Brežná v tejto pasáži predznamenáva svoju literárnu budúcnosť. Našťastie, už vtedy vedela, že na ňu čaká iný typ literatúry.
Recenzia
Irena Brežná: Na slepačích krídlach
Aspekt,Bratislava 2008
Preklad: Jana Cviková
