NEW YORK. Kritika bienále vo Whitney Museum of American Art už od založenia v roku 1932 prisudzovala úlohu citlivého ukazovateľa smerovania súčasného umenia. Tentoraz sa to rozšírilo i na ekonomickú sféru, keď denník New York Times označil výstavu za ukazovateľa recesie americkej ekonomiky.
Bushova vláda do nezmyselnej vojny, ktorú väčšina obyvateľstva nepodporuje, investuje každú sekundu päťtisíc dolárov. Scény z Iraku sa objavili vo viacerých dielach a vôbec neboli heroické.
Oproti minulým, slávnostnejšie naladeným a bujarejším ročníkom sa teraz prezentuje skromnejšia výstava. Dáva priestor experimentu, je vzdialenejšia vylešteným dielam z umeleckých veľtrhov, ktoré v New Yorku prebiehajú. Prevládajú sofistikované inštalácie, objekty a videá, oproti skromnejšie zastúpenej maľbe.
Nezávislé vyznenie a otvorenosť bienále podčiarkla novinka – vykročenie z múzea do priestoru Park Avenue Armory. Je to neuveriteľný, 130-ročný priestor s obrovskou výcvikovou halou pre vojakov, ktorých siedmy regiment bol vždy prestížnou jednotkou. Výzdobu miestností zverili do rúk napríklad Tiffanymu.
Aj keď sa nezdalo, že kurátori naplno využili potenciál priestoru, mnohé inštalácie boli osviežujúcim doplnkom bienále. Patina a nostalgia korešpondovali s vystaveným umením – a so situáciou dnešnej Ameriky.
Autor: Viera Levitt (Autorka je nezávislá kurátorka, žije v USA)
