Mladý maliar, chceš byť určite veľkým umelcom? Chci! Lebo inak nestojí za to, aby si maľoval a bolo by lepšie, aby si venoval energiu inému povolaniu, užitočnému ľuďom, zapísal si maliar, grafik, ilustrátor a grafik Jan Zrzavý Vyznanie umelcovo. A on tak veľmi chcel. Až sa tým veľkým umelcom stal. A kunsthistorici sa zhodujú: jeho dielo stojí na pomedzí toľkých štýlov, je nezaraditeľný, mimo hnutia, výnimočný, jeho dielo sa bráni výkladu dôraznejšie než akékoľvek iné.
Dá sa v nich nájsť toľko stôp - začína sa to kdesi v detských rozprávkach a vo večnej túžbe po raji, prechádza to rôznymi smermi - symbolizmom, impresionizmom, pointilizmom, kubizmom. Cítiť v tom jeho zúfanie, hľadanie, narcizmus aj homoerotiku, úctu k miestam, ktoré sa ho dotkli.
Spomína si, ako sa mu obrazy vyjavovali, bolo to v momentoch medzi bdením a spánkom, no napriek tomu nenaberali surrealistickú podobu. Inšpirovalo ho toľko miest, ľudí, Benátky, starí majstri, Bretónsko, nevedomie, teozofia, špiritizmus, východné náboženstvo, matka.
Na pražskej Umprum ho nazývali Gauguinom. U nás mu dnes hovoríme legenda.
V Mirbachovom paláci v Galérii mesta Bratislavy som už dlho nezažila takú slušnú návštevnosť, hoci nešlo o vernisáž ani finisáž.
Okrem jeho obrazov je jedna miestnosť venovaná jeho portrétom a autoportrétom a filmu o maliarovi. Ak by niekomu nestačili tie nadpozemské obrazy, ktoré oslavujú život aj smútok.
