BRATISLAVA. V niektorých regiónoch Slovenska je už dlho nedostatok zamestnancov. Firmy sa spoliehajú, že im ich pomôžu nájsť úrady práce, ktoré evidujú nezamestnaných.
To sa však môže zakrátko zmeniť. Nezamestnaných, ktorých úrady môžu ponúknuť, môže byť ešte menej.
Parlament včera prijal prvú veľkú novelu zákona o službách zamestnanosti z dielne ministerky práce Viery Tomanovej (Smer).
Úradník, podľa nej, bude musieť raz do mesiaca nezamestnanému ponúknuť „vhodné zamestnanie“ alebo niektorú z aktivít. Ak ten ponuku odmietne, z evidencie ho môžu vyradiť.
Rad za radom tak môžu z evidencie odísť všetci, ktorí sa môžu zamestnať, vrátane „špekulantov“. Mnohým ponuka nemusí pripadať vhodná, a tak sa radšej vrátia na trh práce.
Generálny riaditeľ ústredia práce Ján Sihelský pred časom povedal, že niektorí „úmyselne neprejavujú záujem o voľné pracovné miesta“, hoci zodpovedajú ich schopnostiam. V evidencii chcú zotrvať iba preto, aby si vybrali dávku v nezamestnanosti.
Na úrade každý tretí deň
Po novom si úradníci sami môžu stanoviť, ako často sa uchádzač o zamestnanie musí u nich hlásiť. Len to musí byť „najmenej raz za kalendárny mesiac“. Ak je úradník presvedčený, že „toho-ktorého uchádzača treba pozývať každé tri dni, raz za týždeň alebo za dva týždne a iného stačí pozývať raz za tri týždne alebo za mesiac“, bude to môcť urobiť, povedala poslankyňa Jana Vaľová zo Smeru. Úrady to čaká „namiesto pasívneho prijímania informácií o tom, čo nezamestnaný urobil preto, aby si prácu našiel“.
Miroslav Beblavý, bývalý štátny tajomník ministerstva práce za Dzurindovej vlády, povedal, že „tieto a mnohé iné súčasti novely uľahčia život úradníkom“. Tí totiž podľa neho môžu nezamestnaných volať na úrad každé tri dni, ale aj raz za mesiac. Doteraz však museli volať ťažko zamestnateľných ľudí na úrad každý týždeň.
Ak si budú chcieť teraz uľahčiť život, môžu nezamestnaného „nechať doma na pokoji a namiesto toho rozdávať príspevky na pracovné miesta, ktoré by vznikli aj tak“.
Pribudne príspevkov na zamestnávanie
Aby v evidencii neostali ľudia, ktorých je veľmi ťažké zamestnať, napríklad z dôvodu nízkeho vzdelania alebo vysokého veku, štát bude ešte vo väčšej miere prispievať na ich zamestnávanie.
Za príspevok zamestnávateľ môže prijať na skúšku znevýhodneného nezamestnaného.
Alebo môže naďalej niekoho zamestnávať za mzdu nižšiu ako polovica priemernej mzdy v krajine, pretože mu štát prispeje na odvody.
Umiestňovanie nezamestnaných majú úradom urýchliť aj „agenti pre pracovné miesta“. Tí budú mapovať požiadavky zamestnávateľov a situáciu na trhu práce.
Štandardné požiadavky na jednotlivé pracovné miesta sa začnú centrálne evidovať, až vznikne „Národná sústava povolaní“.
Vaľová hovorí o „ofenzívnom riešení dlhodobej nezamestnanosti“.
Predchodkyňa ministerky Tomanovej Iveta Radičová z SDKÚ si zasa myslí, že sa nepodarí podporiť viac ľudí, ako je dnes zvykom.
Príspevky zaplatí Európska únia
Každý, kto zamestná evidovanéhop > nezamestnaného, môže dostať peniaze. Pomôžu eurofondy.
Súkromná firma, obec alebo štátna organizácia – každému možno prispieť, keď na istý čas poskytne prácu nezamestnanému, a tak pomôže zlepšiť štatistiku Slovenska v nezamestnanosti.
Ministerstvo práce na tento účel rozšírilo súbor príspevkov a mnohé doterajšie príspevky zvýšilo.
Mohlo si to dovoliť. Všetky príspevky budú spolufinancované z Európskeho sociálneho fondu.
„Novela zavádza viacero príspevkov, ktorých priznanie je na ľubovôli úradníkov, na rozdiel od doterajšieho dôrazu na nárokovateľnosť,“ tvrdí Miroslav Beblavý, bývalý štátny tajomník ministerstva práce za Dzurindovej vlády.
Vidí za tým snahu „rozdať čo najviac z eurofondov a postarať sa o živobytie kamarátov z radov zamestnávateľov“.
Únia nebude spolufinancovať jedine príspevok na obnovu alebo technické vybavenia chránenej dielne.
Jej pravidlá to neumožňujú.
(joč)
Robiť je stále výhodné
Smer upravil to, čo Kaník pre nezamestnaných nastavil.
„Pracovať sa oplatí,“ hlásalo ministerstvo práce pod vedením pravičiara Ľudovíta Kaníka. Ministerstvo pod vedením Viery Tomanovej zo Smeru služby nezamestnaným zmenilo iba čiastočne, podstata zostala. Heslo tak stále platí.
Aktivita nezamestnaného, sčasti vynucovaná pod hrozbou vyradenia z evidencie, človeku zaistila finančnú podporu a istú pomoc úradu práce.
Vláda Roberta Fica na túto zásadu nesiahla. Od dlhodobo nezamestnaného v hmotnej núdzi sa naďalej bude vyžadovať účasť na aktivačných prácach pre obec. Dávky teda nedostane zadarmo.
Na rozdiel od dneška však nemôže pre obec odpracovať viac ako rok. Ak sa ani potom nezamestná, môže sa načas zapojiť do „dobrovoľníckej služby“. Za prácu vo verejnoprospešnej organizácii mu bude patriť viac ako 5130 korún mesačne.
Dnes dostane iba 1900 korún, bez ohľadu na to, či pracuje pre obec, alebo mimovládnu organizáciu, cirkev, nemocnicu, školu.
Kto sa chce zamestnať, môže využiť to, že štát mu môže zaplatiť celú rekvalifikáciu, bez ohľadu na to, koľko ráz sa už rekvalifikoval. Ten, kto nastúpi takúto prípravu na povolanie, bude dostávať novú dávku, a to vo výške svojho životného minima. To do konca júna predstavuje 5130 korún mesačne.
Keď ani to nezamestnanému nepomôže uspieť na trhu práce, niekto ho môže zamestnať vďaka príspevkom na zamestnávanie. Platí, že zamestnávateľ musí takto vytvorené pracovné miesto udržať dva, prípadne tri roky. Inak o peniaze príde.
Nezamestnaný má ešte jednu možnosť – začať podnikať. Príspevok na to môže v niektorých regiónoch predstavovať až 103tisíc korún.
(joč)
Laškovať na pracovisku sa neoplatí
Od apríla ľudí zákonviac chráni pred sexuálnym obťažovaním.
Dvojzmyselné narážky a fyzické obťažovanie môžu vyjsť človeka poriadne draho. Dokonca môže prísť o prácu. Obete dostali vo vynovenom antidiskriminačnom zákone účinný nástroj, ako ukončiť svoje mnohokrát okolím ignorované utrpenie.
Tento scenár dobre pozná aj Alena. Po škole nastúpila ako asistentka manažéra.
Jej šéf mal dvojzmyselné narážky na jej postavu a oblečenie. Na služobnej ceste ju sexuálne obťažoval. Keď ho odmietla, začal byť agresívny, ponižoval ju a vyhrážal sa jej výpoveďou. Obrátila sa na Slovenské národné stredisko pre ľudské práva (SNSLP).
Firma, kde pracovala, uznala jej námietky a sexuchtivému šéfovi odporučila, aby dal výpoveď.
Daniela Gemerská, vedúca odboru právnej pomoci a služieb SNSLP tvrdí, že obeťami sexuálneho obťažovania sú zväčša ženy.
Terčom nie sú len mladé, atraktívne a vysokoškolsky vzdelané ženy. „Stretli sme sa aj so sexuálnym obťažovaním ženy v strednom veku, ktorá nemala vysokú školu a pracovala v prevažne mužskom kolektíve,“ spomína si vedúca odboru.
Obťažovanie, ktorému sú obete vystavené, necháva ich okolie zväčša chladným. „Často je považované za súkromnú záležitosť obete a diskriminujúceho,“ poznamenáva Gemerská.
Psychologička Svetlana Brižeková hovorí, že obeť prežíva pocity zhnusenia, hanbí sa o probléme rozprávať a uzatvára sa do seba.
Zo všetkých podaní na SNSLP sa zhruba 60 percent týkalo diskriminácie v práci, z nich jedna tretina mala sexuálny podtón.
Obeť sexuálneho obťažovania sa môže na súde alebo cez mediáciu domáhať finančnej náhrady nemajetkovej ujmy.
(jkr)
