Hlavná predvolebná téma v menšej republike juhoslovanskej federácie – či sa úplne osamostatniť alebo naopak, upevniť spojenie so Srbskom – nabrala počas veľkonočných sviatkov nečakaný obrat: čiernohorské vrchnosti zjemnili rétoriku pri plánovaní samostatného štátu a preniesli ťažisko na polemiku s nacionalistickým prúdom vo federálnom vedení. Zároveň sa snažili prilákať tých občanov, ktorí sa ešte nerozhodli, zmierlivým oznámením, že po voľbách ponúknu Srbsku novú iniciatívu na riešenie štatútu federácie.

Hrozba konfliktu s USA

Na zmenu v taktike zrejme vplýval jednoznačný americko-európsky odkaz zo schôdzky kontaktnej skupiny minulý týždeň v Paríži, že sú proti „jednostrannému osamostatneniu Čiernej Hory“, a možno ešte viac návrh radikálne zmenšiť pomoc tejto juhoslovanskej republike z amerického štátneho rozpočtu. Čiernej Hore, ktorá vzhľadom na počet obyvateľov dostáva po Izraeli najväčšiu americkú pomoc, sa navyše nepodarilo účinne využiť ani polovicu z doteraz vyčlenených 89 miliónov dolárov.

Ešte v predvečer sviatkov čiernohorskí predáci tvrdili, že „Juhoslávia nemá žiadnu šancu na prežitie“ a že „ak Srbsko odmietne ponuku o zväze medzinárodne uznaných štátov, Čierna Hora v referende rozhodne o samostatnosti“. Preto je jasné, že dodatočne docenili, že najprv treba presvedčivo vyhrať voľby a až potom z víťaznej pozície dotiahnuť dlhodobú stratégiu osamostatnenia.

Podpora nezávislosti je nepresvedčivá

Prezident Milo Djukanovič nikdy nevstúpi do konfrontácie s Američanmi a z oveľa prísnejšej Európy sa bude snažiť vyťažiť čo najviac. Samozrejme tak, aby neohrozil vlastnú prezidentskú pozíciu. Práve k tomu by totiž došlo, ak by sa s referendom o nezávislosti ponáhľalo: ak by ju neodhlasovala presvedčivá väčšina (najnovšie prieskumy hovoria, že by bolo práve tak), terajšiu vládnu koalíciu by ohrozilo nebezpečenstvo občianskej vojny.

Občania Čiernej Hory však v tejto chvíli plne podporujú politiku svojej vlády. Na základe početných predvolebných prieskumov vládna koalícia – pod názvom Vyhrá Čierna Hora – presvedčivo zvíťazí. Predpovedajú absolútnu, nie však aj dvojtretinovú väčšinu: 40 až 42 mandátov v 77-člennom parlamente.

Argumenty politických protivníkov – prosrbského (predtým promiloševičovského) prúdu terajšieho juhoslovanského premiéra Zorana Žižiča – nie sú lákavé ako voľakedy. Tvrdenia, že „malá Čierna Hora“ pretrváva len preto, že vždy mala „veľkého brata“, najprv Rusko a potom Srbsko, alebo, že Srbsko vlastne „živí Čiernohorcov“, sú už prežité. Lákavosť Európy je, podľa ankiet, oveľa silnejšia.

Preto neprekvapuje rozdiel medzi značnou podporou politiky dnešnej vlády a len opatrnou podporou odštiepenia: z hľadiska Európy, ktorá sa definitívne zjednocuje, idea o osamostatnení znie prinajmenšom – anachronicky.

Koštunica súri

Federálna špička nemá porozumenie pre odklad riešenia: prezident JZR Vojislav Koštunica tvrdí, že by vyčkávanie na konečnú podobu Juhoslávie neprajne vplývalo na hodnotenie krajiny v zahraničí: nikto nevloží kapitál do štátu s neistou budúcnosťou. Jemu samotnému by vyhovovalo rýchlejšie riešenie: do konca roka by sa v Srbsku mali uskutočniť prezidentské voľby, v ktorých by Koštunica ako dnes najpopulárnejší politik mal najlepšie šance. Predlžovanie mandátu na čele Juhoslávie, ktorá sa môže rozpadnúť, by ho pravdepodobne odsunulo do politického úzadia.