chápala ako slobodná hra s nadsádzkou, parafrázou a groteskou s oslobodzujúcim humorom surracionalistickej orientácie,“ tvrdí autor, pre ktorého rozmanitosť je spôsob, ako čeliť skostnatenosti a uzavretým systémom tváriacim sa navonok ako pokrok. Rozmanitosť funguje ako poistka do budúcnosti.

Tieto slová prezentuje Karol Baron v súčasnosti na dvoch výstavách, ktoré sa navzájom dopĺňajú a ponúkajú pohľad na autora v jeho reprezentatívnej podobe. V Galérii mesta Bratislavy v Mirbachovom paláci predstavuje kurátorka Ľudmila Peterajová Karola Barona v oblúku tvorby od roku 1966 až do súčasnosti. Teda od Zen cyklu cez Tmavomodrý svet, cyklus Somnambulovia a cynici extra muros až po Parafrázy z deväťdesiatych rokov, kde sa už Baron pohybuje na hrane dvoch médií – maliarstva a sochárstva – zasahujúcej až do umenia inštalácie.

Kurátorka Baronovej výstavy vo výstavných priestoroch Slovenskej národnej galérie vo Vermesovej vile v Dunajskej Strede Eva Trojanová zase prezentuje Baronove metamorfózy papiera. Pozostáva z najnovšej tvorby maliara, ktorú predstavujú grafiky, koláže, práca s papierom, ako aj priestorové objekty s nádychom humoru, satiry a irónie.

Tvorba Karola Barona (1939) sa úzko spája s činnosťou Surrealistickej skupiny v Československu, ktorej členom sa stal roku 1970. Bolo len príznačné, že členstvo ho automaticky vypojilo z normalizovaného výtvarného diania v bývalom Československu, no aktivít skupiny sa nezriekol.

Rovnakú životnosť pripisuje i jej princípom. „Keď sa povie surrealizmus, človeku sa okamžite vybaví Dalí, no naša surrealistická optika je v inej polohe,“ hovorí Karol Baron, ktorý pôsobí ako docent na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. „Je to životný názor, ktorý nepredpisuje, čo sa má alebo nemá robiť. Ako otvorený systém zasiahol takmer všetky druhy umenia, a práve preto prežil všetky izmy zo začiatku storočia.“

Čudesný svet homunkulov a mutantov, somnambulov a cynikov, zázračnosť zátiší, pôvabná hra absurdity a čierneho humoru – to všetko vytvára zrkadlo sveta Karola Barona, ktorého krédom je autenticita tvorby s vylúčením kalkulu diváckej úspešnosti.

ĽUDO PETRÁNSKY