V derbyzápase bol Neapol favoritom, ale takým sa práve v podobných zápasoch nezvykne dariť.
„Palermo hralo v prvom polčase veľmi dobre, na pohľad ľúbivo, pre divákov príťažlivo. My sme sa ťažšie rozbiehali, ale po prestriedaniach v druhom polčase sme už chytili liace do svojich rúk.“
Ako ste videli ten trojbodový gól vy?
„Padol po prekrásnej akcii a nehovorím to preto, že som na jej konci bol ja. Bolo to na tri dotyky. Lopta sa dostala k Tosovi, ten nacentroval na Lavezziho, ktorý hlavou predĺžil na mňa. Trafil som hlavou prudko po dlhšom nábehu a asi z jedenástich metrov som poslal loptu do ľavého horného rohu Fontanovej bránky. Na radosť vyše 50–tisíc divákov, ktorí boli opäť našim dvanástym hráčom.“
Váš zásah bol zrejme motívom prvých otázok novinárov po zápase.
„Ani nie tak gól, ako spôsob, akým som ho dosiahol. Bol to jednak môj prvý gól hlavou zo siedmich doteraz strelených za Neapol a navyše môj účes bol tak trochu terčom posmeškov aj v kabíne. Hráči ma naťahovali, že s takým účesom nikdy nemôžem dať gól hlavou. Taliani väčšinou nosia dlhé vlasy, ak nie, tak potom sú ostrihaní dohola. Dokázal som im, že to aj s kohútom na hlave ide, ak je predtým pekná akcia.“
Mohli ste o troch bodoch rozhodnúť aj skôr?
„Určite, po zmene strán sme mali niekoľko dobrých akcií, môj priamy kop Fontana s námahou vytláčal na roh.“
Pomohlo vám k zlepšeniu výkonu aj striedanie v druhom polčase?
„Aj to, ale najmä zmena rozostavenia. Namiesto 3 – 5 – 2 sme prešli na 3 – 4 – 1 – 2, ja som v strede bol za hrotmi Lavezzim a Tosom. Mali sme viac priestoru a dostávali sme sa do šancí, hoci častokrát sme si pomáhali aj tak, že sme nakopávali dlhé lopty do súperovej šestnástky.“
Vraj sa opäť objavili hlasy o vašom možnom odchode.
„Neviem, kto to už všetko vymýšľa. Chcem opätovne zdôrazniť, že v Neapole sa mi páči, hrá sa mi tu výborne a pre mňa momentálne neexistuje žiadny Juventus, ani iný klub, do ktorého by som mal namierené. Neexistuje ani žiadny iný klub v Európe, ktorý by ma zaujímal. Žijem nielen futbalovo len pre Neapol.“
Novinári vás vraj podkušiavali ešte jednou otázkou na telo.
„Myslíte o tom striedaní? Nuž áno, pýtali sa ma, čo vravím na to, že som mal byť opäť vystriedaný tesne pred koncom zápasu. To však nie je moja záležitosť, je to vec trénera, ale som rád, že ma kouč Edy Reya nechal na ploche. Môj gól bol prekrásny, po nádhernej akcii. Pravdou však je, že v posled– ných piatich stretnutiach po sebe som nedohral do konca. To sa nesťažujem, len konštatujem. Všetko je totiž výlučne vecou trénera. Tentoraz sa mi striedanie vyhlo a asi aj tréner si dodatočne uvedomil, že to bolo naše šťastie.“
