BRATISLAVA. Väčšina ľudí, ktorí počuli o zákone o slobodnom prístupe k informáciám, chce, aby úrady museli zverejňovať viac informácií aj bez toho, aby o ne bolo treba žiadať. Prieskum pre Nadáciu otvorenej spoločnosti urobila agentúra Focus.
Parlament už rozhodol, že prerokuje návrh novely infozákona od ministra spravodlivosti za HZDS Štefana Harabina. Navrhol, aby zákon umožnil sprístupňovať informácie aj vo forme vhodnej pre zrakovo a sluchovo postihnutých ľudí.
Harabin pripustil, že poslanci môžu v zákone urobiť aj také zmeny, ktorými by sa prístup k informáciám obmedzil. Bude vraj rešpektovať ich právo, a návrh z rokovania ani v tom prípade nestiahne.
Aktivisti z obavy zo zmien nepovažujú za potrebné zákon meniť. Mimovládna Iniciatíva za dobrý zákon vyzýva poslancov, aby nepredkladali ani nepodporovali návrhy nad rámec Harabinovho návrhu.
„Slovenský infozákon je považovaný za progresívny aj na medzinárodné pomery,“ tvrdí jeho spolutvorca, právnik Vladimír Pirošík.
Štát i samosprávy: zákon sa zneužíva
Napríklad ministerstvo zdravotníctva namieta proti povinnosti zverejňovať „materiály programového, koncepčného a strategického charakteru“. Jeho hovorkyňa Silvia Horváthová povedala, že niektoré súkromné zdravotné poisťovne infozákon zneužívajú, aby získali „strategické informácie od štátnych“.
Gabriela Petrová z Úradu Prešovského samosprávneho kraja tvrdí, že infozákon zväčša využívajú „aktivisti a mimovládne organizácie, ktoré si takto vykazujú činnosť“, a potom vysokoškoláci. „Často im my vlastne píšeme diplomové či ročníkové práce.“ Mnoho informácií, o ktoré žiadajú, je podľa nej na internetovej stránke samosprávy. Boli by preto radi, keby ich nemuseli poskytovať.
Zverejniť čo najviac
Viceprimátor Šale Jozef Mečiar má iný názor. „Teraz by malo nastať osvietenie, čiže zmena filozofie. Infozákon je postavený na tom, že občan o informáciu požiada a musí ju dostať, a práve toto treba otočiť - informácia musí byť zverejnená automaticky.“
Pirošík hovorí, že stále neexistuje širšie povedomie, že čím lepší prístup k informáciám, tým väčší je blahobyt. „Ľudia by sa skrátka mali ešte viac pýtať.“
Hovorcovi hrozí pokuta
Hovorca ministerstva životného prostredia informácie neposkytol na prvýkrát.
Lesoochranárske zoskupenie Vlk vlani požiadalo ministerstvo životného prostredia o zápisnicu z rokovania jednej komisie ministra a o jej rozhodnutia. Riaditeľ tlačového odboru Peter Višváder však informácie neposkytol s tým, že komisia rozhodnutia nevydáva.
Vlk podal námietku ministrovi Jaroslavovi Izákovi, ktorý Višváderovo rozhodnutie zrušil a ten potom združeniu zápisnicu poslal.
Združenie hovorcu obvinilo, že porušil jeho právo na informácie. Obvodný úrad v Bratislave nedávno rozhodol, že Višváder spáchal priestupok proti prístupu k informáciám a dal mu pokutu tisíc korún. Rozhodnutie ešte nie je právoplatné.
Keď ho Višváder dostane, má 15 dní, aby sa odvolal. „Odvolanie podám, pretože s prípadným rozhodnutím, ak je také, ako uvádzate, nesúhlasím. Prekvapuje ma, že médiá o rozhodnutí vedia skôr, ako ja. Z toho je jasné, že konanie proti mne nie je transparentné a protistrana má záujem o diskreditáciu mojej osoby,“ povedal. Tvrdí, že žiadateľ informáciu dostal, takže „zákon porušený nemohol byť“.
(joč)
Matica nemá správy o hospodárení na stránke
Matica slovenská je verejnoprávna organizácia, informácie o svojom hospodárení však na internete nemá.
Na rozdiel od verejnoprávnej televízie či rozhlasu, verejnoprávna Matica slovenská na svojej internetovej stránke nezverejňuje svoje výročné správy kompletne.
Správy za rok 2007 a 2006 neobsahujú údaje o hospodárení, čiastočné ekonomické informácie sú len v správach za roky 2005 a 2004.
Vedúca finančného útvaru Matice Katarína Pacnerová poskytla SME po viac ako mesiaci základné údaje o ich rozpočte, avšak bez žiadaných údajov o priemernom plate pracovníkov, či plate predsedu a správcu matice. Ich sekretariát je vraj výlučne hradený z neštátnych zdrojov. Platy riaditeľov STV či SRo pritom určuje zákon. Predseda Jozef Markuš odmietol poskytnúť denníku SME rozhovor k hospodáreniu Matice.
Ministerstvo financií tvrdí, že Matica nepatrí pod jeho právomoci, ministerstvo kultúry reagovalo, že mu „neprináleží pôsobenie Matice slovenskej akokoľvek komentovať alebo ovplyvňovať“.
Verejní funkcionári či vedúci zamestnanci vykonávajúci práce vo verejnom záujme podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám zverejňujú aj svoje platové pomery.
Oľga Krutá z Úradu na ochranu osobných údajov hovorí, že rozhodujúce je, či predseda matice spadá pod určený okruh dotknutých osôb, o tom by však musel zrejme rozhodnúť súd.
Zo štátneho rozpočtu dostala Matica vlani spolu takmer 42,8 milióna korún – dvakrát viac ako v roku 2005. Z podnikateľskej činnosti získala 27,6 milióna.
telo clanku
Zuzana Uličianska
