BRATISLAVA. Právo na odpoveď je dobre sformulované a návrh tlačového zákona už koalícia výraznejšie upravovať nebude, vyhlásil premiér Robert Fico v diskusii Slovenského rozhlasu vysielanej v sobotu.
„Nebuďte už všetci takí nervózni, buďte protivládni a opoziční, ale neklamte,“ odkázal v nervóznej debate médiám s tým, že nechápe, prečo by právo na odpoveď nemohlo existovať aj u nás, keď platí v iných štátoch.
Premiér tiež spochybňoval výhrady Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe k tlačovému zákonu aj profesionalitu slovenských novinárov.
Fico: Po tlačovom príde Lisabon
Bez podpory piatich poslancov opozície či nezávislých zmluva neprejde. Minimálne na kratší čas by tak Slovensko zablokovalo zmluvu, ktorá na novo definuje vzťahy v Európskej únii.
„Už nebudeme čakať na väčšinu v parlamente,“ povedal Fico s tým, že treba dať o zmluve hlasovať hneď po tom, ako parlament schváli tlačový zákon. V programe prebiehajúcej schôdze Lisabonská zmluva nie je, ale koaličná väčšina by ju mohla dodatočne zaradiť. „Keď Lisabonská zmluva neprejde, je mi veľmi ľúto,“ položil nôž na krk opozícii, ktorá dokument blokuje a podporiť ho mieni až po zapracovaní ich výhrad k tlačovému zákonu.
Zmenil názor
Premiér koncom januára na otázku, či dá o zmluve hlasovať aj bez podpory opozície, odpovedal zamietavo. „Keď máte v parlamente 86 poslancov a viete, že musíte mať minimálne 90, tak akú logiku má hlasovanie?“ pýtal sa. Teraz už toto riziko podstúpiť chce.
Smer tiež tvrdí, že o Lisabonskej zmluve by sa v prípade jej neschválenia parlamentom dalo len veľmi ťažko opäť hlasovať.
HZDS: radšej nie
HZDS si myslí, že by to bolo riziko. „O Lisabonskej zmluve sa môže hlasovať vtedy, keď bude zaistené, že prejde. Nemôžeme si dovoliť, že by zmluva na Slovensku nebola schválená,“ povedal podpredseda HZDS a šéf výboru pre európske záležitosti Milan Urbáni.
Podpredsedníčka SNS Anna Belousovová naopak s Ficom súhlasí. „Je to rozumné a je to aj principiálny postoj. Pán premiér už aj predtým povedal, že nepristúpime na vydieranie opozície.“
Belousovová si myslí, že opozícia sa môže vyfarbiť a nech si pred svojimi kolegami v zahraničí vysvetľuje postoj k zmluve. Predpokladá však, že opozícia nakoniec dokument aj tak podporí.
SDKÚ trvá na svojom
„Pán predseda vlády je nervózny, zahnaný do kúta preto sa tak správa. Považujem to za vyhrážanie opozícii,“ tvrdí predseda klubu SDKÚ Stanislav Janiš. Poslanec SDKÚ tvrdí, že jeho strana nátlaku Smeru neustúpi a pokiaľ tlačový zákon nebude podľa ich požiadaviek, zmluvu nepodporia.
Podpredseda SMK Gyula Bárdos povedal, že si jeho strana počká, čo sa bude diať po tlačovom zákone. „Nikto nás takýmto spôsobom nebude vydierať,“ odkázal Ficovi.
So zablokovaním zmluvy mali niektorí poslanci zo SMK problémy už v januári. Nakoniec sa však na hlasovaní nezúčastnil žiaden z nich.
Politológ Miroslav Kusý predpokladá, že Fico je ochotný dať hlasovať o zmluve aj bez súhlasu opozície. Nevadilo by mu vraj ani, keby zmluva neprešla. „Nechá to pokojne padnúť pre opozíciu.“
Západný svet právo na odpoveď odmieta
Prieskum SME vo viac než desiatich vydavateľstvách v Európe i Severnej Amerike ukázal len málo pochopenia pre zámery Ficovej vlády. Tá trvá na tom, že každý, kto sa cíti dotknutý, má mať právo na zverejnenie reakcie. Dokonca na titulnej strane, aj keby zverejnené fakty boli správne.
„Takáto politika nemá miesto v krajine, ktorá chce budiť dojem, že má slobodnú tlač,“ povedal Jonathan Kay, zástupca šéfredaktora kanadského denníka National Post. „Neexistuje legislatíva, ktorá by nútila noviny zverejniť opravy alebo odpovede a pochybujem, že by bola ústavná, aj keby ju niekto schválil,“ vyhlásil Jackson Diehl, člen redakčnej rady vplyvnéhodenníka Washington Post.
S varovaním prichádza aj Michael Backhaus, zástupca šéfredaktora nemeckého týždenníka Bild am Sonntag. Ten právo na odpoveď považuje principiálne za správne, aj keď podľa neho vytvára dlhodobé napätie v súvislosti so slobodou tlače. „Ak by bolo príliš jednoduché vymôcť na médiu uverejnenie odpovede, obmedzilo by to z dlhodobého hľadiska kritické spravodajstvo v krajine.“
Jediný štát v Európe s podobnou praxou, akú navrhuje slovenská vláda, je Francúzsko, ktoré má najtvrdšie tlačové zákony v Európe. Matthieu Cosson, riaditeľ denníka Le Figaro, hovorí: „Za istých okolností sa môže časopis či denník cítiť povinný či byť prinútený súdom zverejniť odpoveď na článok na titulnej strane. U bulváru je to časté, ale v našich novinách nie, snažíme sa uverejňovať len overené informácie.“
Cosson a Backhaus ako jediní odpovedali, že zverejnili odpovede a reakcie na titulnej strane. Väčšina povedala, že počas ich pôsobenia sa to nikdy nestalo, a že povinnosť to urobiť, je porušením slobody tlače. „Keby sme sa to chystali urobiť na titulnej strane, bola by oprava z našej iniciatívy,“ hovorí Haakon Borud, zástupca šéfredaktora nórskeho denníka Tonsbergs Blad.
Kliknite - obrázok zväčšíte.
V Amerike si to nevedia predstaviť
Prieskum naprieč Európou a Severnou Amerikou ukázal, že väčšina vydavateľov a žurnalistov považuje právo na odpoveď za nástroj, ktorý je v protiklade so slobodou slova.
Otázku, či je právo na odpoveď v súlade so slobodou slova, kládol denník SME európskym i americkým novinárom. Z Ázie bol len azerbajdžanec Azer Hasret, predseda Stredoázijskej a juhokaukazskej siete pre slobodu prejavu. Ako jediný odpovedal bezvýhradne kladne.
Aj Vincenzo Nigro, zástupca šéfredaktora talianskeho denníka La Repubblica, hovorí, že právo na odpoveď je v súlade so slobodou slova, ale dodáva, že nesmie byť použité ako nástroj na obmedzovanie médií.
Pre britských, amerických a kanadských novinárov, kde má slobodná a nezávislá žurnalistika najdlhšiu tradíciu, je nepredstaviteľné, že by museli zverejniť v denníku odpoveď každej osoby a inštitúcie, o ktorej písali.
Bill Marimow, šéfredaktor denníka Philadelphia Inquirer, považuje opravy a doplnenia článkov za dôležité a je presvedčený, že noviny ich majú zverejňovať, aj keď článok môže byť pravdivý, no je neúplný alebo mu chýba dôležitá nuansa.
„Ešte pevnejšie však verím, že vláda by nemala mať absolútne žiadnu úlohu alebo právo rozhodovať, kedy by mali noviny opraviť chybu, alebo kde v novinách by táto oprava mala byť zverejnená.“
Británia dodnes nemá zákonom stanovené právo na odpoveď, hovorí William Lewis, šéfredaktor Daily Telegraphu, jedného z najstarších a najvplyvnejších britských denníkov. „Podporili sme – pod záštitou Britskej komisie pre tlačové sťažnosti – prísľub vysokých novinárskych štandardov, čo znamená, že dávame príležitosť reagovať, ak je to primerané a rozumné.“
Právo na odpoveď poznajú vo Francúzsku, tam sa prepracovaný systém sústreďuje na to, aby sa pri kontrole politikov odlišovali verejné a súkromné veci. „Máme silnú ochranu súkromných záležitostí aj u politikov. Tí však stále viac odhaľujú zo svojho súkromia, čo mení aj spôsob, ako sa zákony uplatňujú,“ hovorí Matthieu Cosson, riaditeľ parížskeho Le Figara.
Maďarič: Tlačový zákon prejde
Minister kultúry Marek Maďarič (Smer) pripúšťa ďalšiu zmenu práva na odpoveď, ktoré patrí k sporným bodom tlačového zákona. „Podporujem, aby odpoveď, keď bude uznaná a mala by byť zverejnená, obmedzí sa len na skutkové tvrdenie,“ povedal v STV. Podobnú požiadavku na korekciu chce aj HZDS. Strana Vladimíra Mečiara chce o tejto úprave ešte diskutovať v koalícii. Vydavetelia však takúto zmenu nepovažujú za riešenie. Požadujú, aby sa právo na odpoveď neuplatňovalo v prípade, že článok obsahuje výhradne pravdivé informácie a zároveň sa dotkli cti alebo dobrého mena fyzickej osoby. Maďarič tiež včera tvrdil, že vydavatelia vo svojej výzve k poslancom na titulných stránkach novín klamali, keď písali o siedmich hriechoch tlačového zákona.
Autor: knm, mim
