ia aj na skupine Uriah Heep.
Britská pätica Uriah Heep už oslávi štyridsiate výročie na scéne a opäť prišla na Slovensko. Nepatrí síce do ligy majstrov, kde sú Rolling Stones, Led Zeppelin, Deep Purple či Black Sabbath, no byť účastníkom prvej britskej ligy stačí na poriadne vyklepanie ktoréhokoľvek iného mužstva na svete.
To sa presne stalo jej piatkovému predskokanovi The Old School Band. Stíšený zvuk bol daň za možnosť zahrievať publikum pred hlavnou hviezdou, ale ich verzie starých hitoviek sa vytratili z hlavy hneď, keď dozneli. Nie preto, že by sa nesnažili (aj keď extra spevácke výkony od exriaditeľa štátnej tlačovej agentúry by boli skôr prekvapením), ale Uriah Heep úplne vymietli z pódia všetky spomienky na to, čo sa dialo predtým.
Bolo to deväťdesiat minút poctivého starého hardrocku. Skupina okolo jediného zakladajúceho člena Micka Boxa ponúkla bratislavskému publiku pár vecí z nového albumu, ktorý vyjde v lete po desaťročnej štúdiovej pauze, a tie očakávané doplnila známymi pesničkami ako Gypsy či July Morning. Stále je to to isté, iba aranžmány sú mierne pozmenené – napríklad najväčší hit Lady in Black dostal mierne „najazzlý“ podklad.
Hoci Uriah Heep sa vrátili po polroku, oplatilo sa ich vidieť. V Košiciach mali síce ako predskupiny The Sweet a Katapult, ale do Bratislavy priviezli nového bubeníka Russella Gilbrooka, ktorý živelnou hrou dvíhal zo stoličiek publikum aj seba. Vo skvelej forme sa tiež predviedol spevák Bernie Shaw, výborný bol aj basák Trevor Bolder. Ten zase občas nenápadne plnil úlohu sólistu, pretože gitarista Mick Box, ani klávesák Phil Lanzon nie sú muzikantmi, schopnými sami utiahnuť dlhšie plochy. V tom vždy bola aj je slabina, no zároveň aj silná stránka tejto skupiny – nestojí na osobnostiach, ale na tímovej súhre a vokáloch.
„Ďakujeme každému, kto si kúpil lístok a za vašu podporu,“ povedal Mick Box v závere koncertu. Znelo to normálne, ľudsky. Nehviezdne maniere Uriah Heep potvrdili aj potrasením rúk s fanúšikmi v prvých radoch a pozvánkou na pivo. V sále, šikovne vypredanej tak, že sa v nej stále dalo pohybovať, dominovali päťdesiatnici a šesťdesiatnici. Nasadenie ich rovesníkov na pódiu im môžu mnohí mladí muzikanti iba závidieť.
