Poukazuje sa na Slovinsko, kde sa inflácia po zavedení eura zdvojnásobila z 3 percent na vyše 6 percent v priebehu jedného roku. Paradoxne však tento vývoj skôr naznačuje zlyhanie eurokomisie, ako aj ECB v dostatočnom dohliadaní na ruky Slovincov, ktorí nízkej inflácii aktívne pomáhali. Inflácia sa dá dočasne potlačiť direktívnym spomalením rastu platov, ako aj zmrazením cien. Pomôže, ak v maloobchode nezúri konkurencia, a teda sa dá dohodnúť s veľkými hráčmi. Alebo sa kurz domácej meny každodenne ovplyvňuje administratívnymi opatreniami. To všetko je však zo svojej povahy dočasné. Navyše, o čo viac sa robia takéto umelé a škodlivé opatrenia, o to viac sa to prejaví, keď tlaky časom narastú a inflácia je už oficiálne odmeraná. ¶Na Slovensku je však iný vývoj. Napriek niektorým pokusom s cenami energií a marketingovo silnými vyhláseniami proti zdražovaniu či čisto formálnemu mzdovému paktu sa trhové sily v realite veľmi nebrzdia. To je dobrá správa pre občanov, pretože to zaručuje, že takýto cenový šok túto krajinu nečaká. Nebolo by veľmi férové, keby sa zlyhania hospodárskej politiky v Slovinsku, automaticky prenášali ako argument proti Slovensku. Na druhej strane je zároveň pravdou, že bolo by optimistické čakať budúcu infláciu na Slovensku pod 3 percentami. Ako najlacnejšia krajina, ktorá kedy vstúpila do eurozóny po odstránení výhod z posilňujúcej sa koruny, totiž prirodzene bude mať vyššiu dynamiku inflácie, ako je maastrichtské kritérium. To však hovorí viac o vhodnosti definície tohto kritéria pre lacnú krajinu ako Slovensko, resp. o vhodnosti načasovania nášho vstupu do eurozóny.

Autor: Ján Tóth, predseda Klubu ekonomických analytikov