Návšteva číslo 1: Chcem si kúpiť čokoládu pre diabetikov. Pri pokladnici mi predavačka oznámi, že tovar nie je uložený v systéme. Čokoláda skončí namiesto v mojej taške pri jej pokladnici. Pripomínam, že bola vystavená ako každý iný tovar na regáli.
Návšteva číslo 2: O deň neskôr som to skúsila znova. Situácia sa opakovala. Čokoládu personál nestiahol ani z predaja, keďže je nepredajná, ani si ju nenahodil do systému. Asi som jediný diabetik v Rožňave. Menšina a menšiny nie sú vždy vypočuté.
Návšteva číslo 3: Tá ma dojala najviac. Predstavte si, že si kúpite grapefruity za 18,90 z pôvodnej ceny 36,90 koruny a presvedčí vás o tom transparent s obrovským nápisom: mínus 50 %. Takisto vás zlákajú aj jablká za 19,90, ktoré stáli 25,90 koruny.
Ako by ste sa tvárili, keby vám pri pokladnici zarátali pôvodné ceny bez mihnutia oka? Predavačka povie, že tie ceny sú staré, platili včera. Zavoláte si teda kompetentnú osobu. Tá vám dá síce za pravdu, ale snaží sa situáciu vysvetliť: „Viete, ráno to systém online menil, a my sme to nestihli ešte zmeniť.“ Pričom bolo hodinu a pol po otvorení obchodu. Že by niekto rátal zisky priamo úmerne nevšímavosti zákazníka pri pokladnici?
Výborne, Tesco, gratulujem k úžasnému systému. Ďakujem, že sa správaš k občanom, a teda tvojmu hlavnému finančnému zdroju, tak dôstojne a férovo. Tesco - charita roka, ale s akou tvárou?
dorcakova.blog.sme.sk
Autor: Jana Dorčáková
