BRUSEL. Krátka snímka Fitna (Rozvrat) holandského poslanca Geerta Wildersa je viac než čokoľvek iné hrou s emóciami. A vyvolať mráz na chrbte sa mu skutočne darí.
Zábery nárazu lietadla do jednej z veží Svetového obchodného centra v New Yorku 11. septembra 2001, snímky z popráv rukojemníkov, ktorých uniesli islamskí ozbrojenci, zábery z popráv mladíkov odsúdených v Iráne za homosexualitu na trest smrti. Všetko doložené citáciami z Koránu a výkrikmi radikálnych islamských duchovných.
Manipulujúci manifest
Snímka Fitna však nie je film. Je to politický manifest. Filmovému poňatiu zodpovedá len začiatok, keď sa pred divákom tajomne otvára Korán a nepoučený divák by čakal epopeju podobnú Pánovi prsteňov. Potom však už ide o sekvenciu zostrihaných spravodajských záberov zo západných médií, ako je CNN, ale i z libanonskej, irackej, saudskej či iránskej televízie.
Holandskí komentátori a samotní moslimovia hodnotia Fitnu ako miernejšiu oproti očakávaniu. Majú pravdu. Geert Wilders je provokatér, podobný, akým bol pred piatimi rokmi zastrelený holandský politik Pim Fortuyn. Po jeho prirovnaní Koránu k Hitlerovmu Mein Kampf sa predpokladal škandalóznejší obsah jeho filmu.
Fitna neuráža moslimov, nezosmiešňuje ani ich svätú knihu. Skladá za sebou extrémne, ale reálne udalosti. Nikto preto nemôže povedať, že si to Wilders vymyslel.
Problém jeho diela je v jeho manipulatívnosti. Rad použitých záberov nemá ukotvenie ani v mieste, ani v čase a ani kontexte. Pracuje so všeobecnými ikonami: na zábere sa vyhráža smrťou židom muž, ktorý hovorí po arabsky, má na hlave turban a oblečený dlhý habit. Divák si preto logicky myslí, že je to dôležitý, reprezentatívny hlas moslimskej komunity. Lenže je to tak, ak nie je známe, kto to hovorí, z akej krajiny, v akom roku a aký mal či má vplyv?
Ďalší príklad: hneď na začiatku odpovedá triapolročné dievčatko so šatkou na hlave na otázky neznámej ženy a okrem iného povie, že židia sú „opice a prasatá“ a že sa to píše v Koráne.
Vytrhnuté z kontextu
Čo sa však už divák nedozvie, je, či za vedomosti dievčatka môže učiteľka v štandardnej škôlke, alebo jeho extrémistickí rodičia, ktorí ho to tak naučili. Inak povedané, či takto vyzerá každé moslimské triapolročné dievčatko, čo sa Geert Wilders snaží podsunúť, alebo tu ide o extrém.
Túto poznámku môžeme zovšeobecniť na celý film: jednotlivé zábery nemôžeme poprieť, chýba im však nutný kontext.
Wilders napokon nehľadal pravdu. Chcel pomôcť šíreniu atmosféry strachu a mobilizovať väčšinovú spoločnosť proti moslimom. A v tomto zmysle je Fitna šikovne poskladaný kus.
Holanďania si vydýchli
Kontroverzný film Fitna je menej provokatívny, ako sa očakávalo. Moslimská obec ho prijala pokojne.
Úľava! Takto reagoval včera holandský ľavicový denník De Volkskrant na film Geerta Wildersa, ktorý si nakoniec našiel cestu k divákom len cez internet. „Film nezachádza tak ďaleko, ako sa mnohí obávali,“ napísal denník.
Obavy z búrlivých a násilných reakcií, ktorých sa obávala najmä holandská vláda, sa zatiaľ nenaplnili. Moslimská obec v Holandsku prijala zverejnenie filmu pokojne a vyzvala moslimov, aby nereagovali útokmi na holandské ambasády a turistov.
Holandský premiér Jan Peter Balkenende film odsúdil. „Tento film dáva znamienko rovná sa medzi násilie a islam. Ľutujeme, že pán Wilders ho zverejnil,“ povedal Balkenende médiám.
Filmu venovala zvýšenú pozornosť aj česká polícia, keďže na svojich internetových stránkach ho zverejnilo aj nacionalistické zoskupenie Národní strana. Pre občanov Českej republiky to podľa polície predstavuje bezpečnostné riziko.
Európske a arabské krajiny zatiaľ nehlásili žiadne násilnosti, analytici však očakávajú protesty najmä v Pakistane a Afganistane. Médiá v Egypte a Jordánsku už vyzvali na bojkot holandských výrobkov. (toh)
Autor: Kateřina Hůlková
