BRATISLAVA. Devätnásť rokov po páde železnej opony padnú dnes v noci posledné hranice, ktoré oddeľovali Slovensko od zvyšku Európy.
Po tom, ako sa 21. decembra minulého roka zrušili hraničné kontroly na zemi a vode, padnú o polnoci zo soboty na nedeľu hranice aj vo vzduchu.
Do schengenského vzdušného priestoru vstúpia tri slovenské medzinárodné letiská – Bratislava, Košice a PopradTatry.
Schengenskí
a neschengenskí pasažieri
„Najvýznamnejšou zmenou oproti minulosti je, že pasažieri cestujúci do krajín Schengenu už na letisku nebudú prechádzať pasovou kontrolou,“ povedala Dana Madunická, hovorkyňa bratislavského Letiska M. R. Štefánika.
K selekcii cestujúcich na schengenských a neschenegenských dôjde už pri kúpe palubného lístka.
Pasažieri sa na tieto skupiny nerozdeľujú na základe štátnej príslušnosti, ale podľa toho, či krajina, do ktorej letia, je alebo nie je súčasťou Schengenu.
V praxi to znamená, že pas bude potrebovať aj občan Slovenska, ak bude letieť napríklad do Bulharska, ktoré je síce v Európskej únii, ale nie je súčasťou schengenského priestoru.
Schengenskí bez pasu
Pre pasažierov letiacich do krajiny v Schengene je na bratislavskom letisku určený terminál A. Tam už cestujúci nebudú prechádzať pasovou kontrolou. Bezpečnostná kontrola však zostáva v platnosti.
Pasová kontrola pre schengenských cestujúcich odpadá aj pri prílete. „Autobus ich privezie pred terminál C. V príletovej hale si iba vyzdvihnú svoju batožinu a môžu opustiť letisko,“ vysvetlila Madunická.
Mimo Schengenu bez zmeny
V porovnaní s nimi sa neschengenskí cestujúci zdržia na letisku oveľa dlhšie.
Na bratislavskom letisku je pre nich vyčlenená odletová hala B, kde zostáva pasová aj bezpečnostná kontrola.
Kto raz prejde pasovou kontrolou, už sa nebude môcť vrátiť do schengenského priestoru.
Neschengenskí cestujúci budú mať viac vybavovačiek aj po prílete. Priamo od lietadla ich autobus privezie do letiskovej haly D, kde budú musieť prejsť pasovou kontrolou.
Stovky miliónov korún na prestavbu letísk
Zrušenie vzdušných hraníc si vyžadovalo čiastočnú prestavbu všetkých troch letísk. Jej základom bolo predovšetkým fyzické oddelenie schengenských a neschengenských cestujúcich.
Najväčšie investície si vyžiadalo bratislavské letisko. „Celkovo vo výške 405,47 milióna korún,“ povedal hovorca ministerstva dopravy Marián Jánošík. Z tejto sumy dostalo letisko 134,72 milióna korún zo schengenského prechodového fondu. Zvyšok – 270,75 milióna korún – vykrylo zo svojho rozpočtu.
V rámci prestavby vybudovalo letisko v terminále A reštauráciu a biznis salónik.
Košické letisko vyšiel vstup do Schengenu na tri milióny korún. Všetky náklady pokryli z vlastného rozpočtu.
Náklady na prestavbu popradského letiska podľa obchodného riaditeľa Juraja Rokfalusyho zatiaľ nie sú vyčíslené.
Trojmesačný časový posun
Hoci Slovensko oficiálne vstúpilo do Schengenu už 21. decembra minulého roku, naša vzdušná hranica padla až po vyše troch mesiacoch.
Časový posun má na svedomí letový poriadok letísk, ktorý je rozdelený na zimnú a letnú sezónu. Tá sa začína práve dnes o polnoci. S jej príchodom sa mení aj harmonogram leteckých liniek. Medzinárodné letiská preto avizovali svoj vstup do Schengenu až na koniec marca.
Súčasťou Schengenu je väčšina krajín Európskej únie. Mimo sú napríklad Veľká Británia, Írsko, Rumunsko a Bulharsko.
Schengen na Slovensku
21. decembra 2007 – koniec pasových kontrol na pozemných hraniciach Slovenska
29/30. marca 2008 – koniec pasových kontrol na troch slovenských medzinárodných letiskách – v Bratislave, Košiciach a v Poprade
Náklady na prestavbu letísk
Bratislava: 405, 47 milióna korún
Košice: tri milióny korún
Poprad: zatiaľ nevyčíslené
Prepravení cestujúci
Bratislava: približne dva milióny – 1 031 846 do krajín Schengenu – 992 296 mimo Schengenu
Košice: približne 450tisíc – 70 percent do Schengenu – 30 percent mimo Schengenu
Poprad: približne 150tisíc – 90 percent mimo Schengenu – 10 percent do Schengenu
* údaje Bratislavy sú za rok 2007
Zdroj: ministerstvo dopravy
