Kniha „dlhoročného vedeckovýskumného pracovníka v oblasti spoločenskovedného výskumu“ Pavla Khuna hovorí pod dlhým a trochu zmätočným názvom o dvoch témach. Druhá téma o Čechoch na Slovensku (v čase zániku ČSFR) je zaujímavejšia, pretože je obsažnejšia než tá prvá.
Kapitola o Čechoch (Moravanoch a Slezanoch) v prvých šiestich rokoch po rozdelení federácie sa skutočne číta ťažko aj Nečechovi. Hovorí totiž o sklamaniach a problémoch ľudí, ktorí možno uverili politikom na oboch stranách rieky Moravy, že rozdelenie federácie a jeho dôsledky nedopadnú na plecia tých občanov spoločného štátu, ktorí v čase jeho zániku trvalo žili v druhej časti federácie, než v ktorej sa narodili a boli príslušníkmi národa, ktorý sa stal pre nich zo dňa na deň zahraničím.
Ich očakávania neboli naplnené a náprava nepriaznivých pomerov, ktoré súviseli najmä s nemožnosťou získať dvojaké občianstvo (česká legislatíva) a rôznymi finančnými ťarchami (slovenská legislatíva) trvala dobrých šesť rokov. Našťastie, od konca 90. rokov uplynulého storočia sa veci (aspoň podľa knihy) napravili a dnes už ide „len“ o trpké spomienky. Osobitne v tejto súvislosti treba oceniť občianske nasadenie tých, ktorí boli novými pomermi osobne zasiahnutí a ktorí si veľmi rýchlo uvedomili, že ich nápravu nemožno ponechať len na dobrú vôľu politikov v nových republikách.
Autor mal ambíciu „nasvietiť“ tento síce bolestivý, no predsa len čiastkový problém z výšky „politického a právneho odkazu československého štátu budúcim generáciám“, ako znie úvodná podkapitolka prvej kapitoly pomerne útlej knihy, čo sa mu však neveľmi podarilo. Dôvody sú prosté: O Československu sa hovorí až priveľmi selektívne (podobne ako veľmi selektívne je načrtnuté autorovo vedecké dielo v biografickej poznámke, totiž len od roku 1990).
Takisto citáty z Masaryka a iných medzivojnových politikov sú veľmi selektívne a nekonfrontované s historickou realitou, ktorá bola oveľa komplikovanejšia, než naznačujú dobové deklarácie. Uvediem len jeden historický fakt súvisiaci s osudom časti Čechov aj Slovákov po zániku ČSFR: Ešte v roku 1930, teda 12 rokov po vzniku Československa, žilo na jeho území ako dedičstvo po monarchii štvrť milióna cudzincov, z ktorých mnohí nezískali čs. občianstvo v dôsledku vtedajšej legislatívy a byrokratického „nelze vyhověti“. A to nehovorím o známom fakte, že väčšia časť jestvovania československého štátu bola v zreteľnej kontradikcii k názorom (a nádejám) jeho zakladateľov.
A celkom na záver: Aj útla knižka si zaslúži kvalitnú jazykovú redakciu, o ktorej v tomto prípade nemôže byť ani reči. Ale to je už vydavateľova hanba.
Pavel Khun: Československo a Masarykov duchovný odkaz. Česi na Slovensku v dobe jeho zániku.
Vydavateľstvo CCW, Bratislava.
Autor: Milan Zemko Autor je historik
