Je trochu zjednodušené myslieť si, že drahé potraviny sú dobré potraviny, viem. Ale tie lacné predsa musia byť pre niečo lacné!
Keď ideme s mojou ženou na nákup, vždy sa vypytujem. Napríklad: "Tamtie mrazené zemiakové hranolčeky vážia síce rovnako, ale prečo sú jedny také lacné a druhé také drahé?" (Moja drahá má tých otázok dosť!) Mohol by som ísť aj do bio potravín, ale tie sú v Bratislave zas až príliš drahé. Nedávno som v hypermarkete objavil oddelenie bio potravín, lenže tovar tam bol taký lacný, že som začal mať podozrenie, či sú to naozaj bio potraviny.
Aj v Japonsku sa dnes ľudia veľmi vážne zaoberajú tým, čo zjedia, a či sú potraviny bezpečné. V porovnaní s minulosťou sa dnes moderní Japonci vo veľkomestách menej stravujú doma. Sú zaneprázdnení, nemajú veľkú rodinu, takže varenie je podľa nich neekonomická strata času. Na japonskom trhu s potravinami je preto pestrý výber hotových i mrazených jedál. Stačí si kúpiť, ohriať v mikrovlnke, netreba ani umývať riad. Ale pozor! Čo ak je vnútri niečo iné, než píšu na škatuli? Čo ak je v obale s guľôčkami z mletého hovädzieho mäsa primiešané ešte aj iné mäso? Čo ak je dátum výroby na obale sfalšovaný? Nie je to jedlo už po záruke?
Treba povedať, že podobné obavy nie sú celkom neoprávnené. Japonci preto dávajú pozor na informácie z obalu, zaujíma ich aj to, kde boli potraviny vyrobené.
V posledných mesiacoch bolo v Japonsku niekoľko ľudí hospitalizovaných po tom, čo zjedli mrazené potraviny vyrobené v Číne. Rozbor jedla potvrdil prítomnosť poľnohospodárskych chemikálií. Po týchto skúsenostiach sa kontrola zamerala na potraviny z dovozu. Pri mrazených a lacných potravinách potvrdila prítomnosť látok škodlivých pre ľudský organizmus práve z kontaminovanej pôdy. Japonci sú teraz priam alergickí na potraviny z dovozu a aj napriek 50-percentnej zľave obchody nedokážu mrazené výrobky predať. Ľudia hovoria: "Nemôžeme dôverovať potravinám z dovozu, pretože nevieme, ako ich vyrábajú."
Napriek tomu musím povedať, že nájsť stopercentne japonské potraviny je takmer nemožné. Keď je aj na obale uvedené, že produkt pochádza z Japonska, obyčajne to znamená, že ho spracovala japonská firma. Nie je to záruka, že boli použité japonské suroviny. Napríklad sójová omáčka a tofu. To sú veľmi typické japonské produkty, však? Ale sójové bôby, z ktorých to vyrábame, sú americké. Dovážame ich z USA. Ovocie, zelenina, obilniny (s výnimkou ryže) - to všetko je v Japonsku z dovozu. Dokonca aj mnohé morské suroviny na prípravu suši v posledných rokoch dovážame.
Kým v šesťdesiatych rokoch bola potravinová sebestačnosť Japonska 80-percentná, dnes je to menej ako 40 percent. Japonsko kŕmi celý svet automobilmi a elektronikou, ale pokiaľ ide o skutočnú potravu pre domáci trh, tam mnohé zanedbalo. Našťastie si to už mnohí Japonci uvedomili a začali viac rozmýšľať aj o jedle.
Autor: Masahiko
