Ján Dérer učí už 32 rokov. Nemenil by, hoci ho nízke ocenenie učiteľov mrzí.
Učiteľ Ján Dérer zo Základnej školy na Križkovej ulici v Kremnici učí už 32 rokov, väčšinu času žiakov prvého stupňa. „V Kremnici som už ostal sám a podobný trend je na celom Slovensku. Je to na škodu, lebo muži v školstve chýbajú,“ hovorí.
Mladým, ktorí si po skončení školy zvolia inú cestu, sa však nečuduje. „Kým spoločnosť nedocení učiteľov po stránke morálnej a finančnej, situácia sa nezmení.“
Nástupný plat mal kedysi 1600 korún, čo je porovnateľné s dnešnými nástupnými platmi učiteľov. „Zostanú už iba tí, pre ktorých je učiteľstvo srdcovou záležitosťou.“
Vo svojej práci vidí rovnaký význam ako pred rokmi, hoci žiaci sa za tri desiatky rokov výrazne zmenili. „Nedá sa povedať, že by boli horší. Kedysi boli menej smelí, ale slušnejší, pred učiteľmi mali rešpekt a vážili si ich. Ani dnešné deti však nemôžu za to, čo so sebou prináša doba.“
Vyhorenie ešte nepocítil. „Občas sa cítim unavený, ale práca ma stále baví. Často je to však značná psychická záťaž, dnes musíme vynaložiť dvojnásobnú námahu, aby sme deti zaujali.“
Nevylúčil, že bude učiť až do penzie. „Občas však už mám vyšší tlak a tiež si neviem dosť dobre predstaviť, ako sa 60-ročný človek postaví pred prvákov a ako triedu zvládne.“ Dnes učí 26 štvrtákov, od septembra ho čakajú prváci.
