Ako deti sme preškrtávali prvé písmeno v jeho mene a ohromne sme sa na tom smiali. Barbar Conan pritom nebol smiešny, život našich predkov bol vo filme zobrazený drsne a vďaka tomu aspoň trochu realisticky.
Platilo to pre mužov aj pre ženy, ktoré za nimi v ničom nezaostávali.
Čosi podobné sa dá povedať aj o filme Boj o oheň a niektorých ďalších, ktoré vznikli v tom istom čase.
Nedá sa to však povedať o najnovšom filme Rolanda Emmericha s názvom 10 000 pred Kristom. Digitálne mamuty tam stavajú pyramídy, behajú v ňom trojmetrové sliepky, muži bojujú a ženy... Tie v tomto filme takmer úplne chýbajú. Jedna postaršia si chvíľu kráti epileptickými vidinami, jedna mladšia zohráva úlohu pasívnej femme fatale, inak nič.
Filmy spred dvadsiatich či tridsiatich rokov ženy brali na vedomie, aj keď ich občas obliekali do pravekých bikín. Delenie na odvážnych lovcov a ničím zaujímavé zberačky je len učebnicové zjednodušenie, naše pramatky boli neraz drsné ženy. Keby videli, ako ich Emmerich odignoroval, asi by mu rozmlátili hlavu veľkým kameňom.
