Keď som sa vrátila domov, jeden príbuzný sa ma opýtal. „Čo si vlastne o tom spore pre víza myslí Špidla? Vy sa ho tam nikto neopýtate...“ Pripomeňme, že eurokomisii sa nepáčilo, že Česko a ďalšie nové štáty sa rozhodli uzavrieť sólo dohodu s Američanmi o zrušení víz. Pretože medzi eurokomisármi je aj Vladimír Špidla, či Ján Figeľ z rovnako pranierovaného Slovenska, aj oni spolurozhodovali o stanovisku Bruselu. Bolo namieste sa ich opýtať.
Nepodarilo sa. V prípade Vladimíra Špidlu jeho hovorkyňa oznámila, že „komisár sa k tomu nechce vyjadrovať“. Ako nechce? Otázka neznela, či sa mu chce, či nechce. Za názory je platený z verejných peňazí!, rozčuľujete sa. To je jediné, čo môžete robiť. Zmluva únie ani kódex eurokomisárov ich nezaväzuje k verejnému vysvetľovaniu. Komentovať udalosti týkajúce sa ich národného štátu by ani nemali, pretože v Bruseli nie sú za jeden štát. To je jedno z najiritujúcejších pravidiel v Bruseli.
Riešenie je trojaké: zakaždým sa pýtať na oprávnenosť mlčania, utešovať sa, že úrady doma sú na tom často ešte horšie, alebo dúfať, že si to Špidla ešte rozmyslí.
