LHASA, BRATISLAVA. Keď v roku 1963 šokoval svet svojím upálením mních v Saigone, ktorý protestoval proti vietnamskej represívnej vláde, jeho obetovanie vyhnalo do ulíc tisíce demonštrantov. Mnísi, ktorí sa v budhistických krajinách tešia veľkej úcte, sú pre autokratov príliš nebezpeční. Majú schopnosť zmobilizovať ľudí a tvrdý zásah proti duchovenstvu, ktoré vyznáva myšlienky pokoja a mieru, je ťažko obhájiteľný pred zahraničím. Aj preto informuje Peking o posledných udalostiach v Tibete veľmi opatrne.
Vojaci skrývajú mníchov
Čína len včera priznala, že v Tibete zatýkala aj mníchov, ktorí sa nezapojili do násilností. Oficiálny denník Tibet Daily napísal, že polícia zadržala trinástich ľudí, ktorí demonštrovali „reakčnými“ sloganmi 10. marca, štyri dni predtým, ako protesty prerástli do násilia.
Demonštranti údajne mávali transparentmi s vyobrazením snežného leva, ktorý je v Tibete symbolom snáh o jeho nezávislosť. Organizácia Amnesty International tvrdí, že polícia vtedy zadržala až pätnástich mníchov a odviedla ich na neznáme miesto. Obáva sa, že sú vo väzení mučení a vyzvala čínsku vládu na ich okamžité prepustenie.
Viac než týždeň po vstupe čínskych vojakov do himalájskej oblasti odpor Tibeťanov neustáva. Nepokoje si včera vyžiadali ďalšie dve obete, keď vojaci zakročili proti pokojnej demonštrácii v provincii Sečuán.
Pri streľbe do protestujúcich v Garze zomrel jeden mních a ďalší bol ťažko zranený. O život prišiel aj jeden čínsky policajt. Úrady v Garze tvrdili, že v meste sa nič nestalo. Počas nepokojov už podľa čínskej vlády zomrelo 22 ľudí, tibetská strana hovorí o 140 zabitých Tibeťanoch.
Novinársky výlet do Lhasy
Médiá sa len veľmi ťažko dostávajú k informáciám, keďže čínska vláda nepúšťa novinárov do oblastí, v ktorých sa protestuje. Pre desiatku vybraných západných novinárov však zorganizovala výjazd do Lhasy, aby mohli lepšie porozumieť situácii v oblasti.
„Organizátori dohodnú strenutia s obeťami násilia a tiež návštevy tých miest, ktoré boli vyrabované alebo podpálené,“ citoval denník Independent hovorcu čínskeho ministerstva zahraničia Qin Ganga.
Čína nasleduje Barmu
Pri pokojných demonštráciách budhistických mníchov na Barme v septembri minulého roku, ktoré si po zásahu vojenskej junty vyžiadali desiatky životov, vláda rovnako bránila médiám informovať o situácii v krajine.
Čínsky premiér Wen Ťiapao vtedy žiadal predstaviteľov junty na mierové riešenie situácie. Barma označila za vinníkov protestov zahraničných „oportunistov“, a vyzývala Západ, aby neprilieval olej do ohňa.
Čínska vláda viní z nepokojov v Tibete dalajlámu a exilovú tibetskú vládu v Dharamsale. Západné médiá podľa Pekingu skresľujú situáciu a nepíšu o násilnostiach Tibeťanov, ktorí podľa Číny vyprovokovali celý konflikt.
;)
