OLYMPIA, BRATISLAVA. História novovekých olympiád sa začala písať na Veľkonočný pondelok 1896. Aspoň podľa juliánskeho kalendára. Po 112 rokoch sa na Veľkonočný pondelok, ibaže podľa gregoriánskeho kalendára, rozhorel oheň pekinských Hier XXIX. olympiády.
Včera hodinu predpoludním ho zapálili v starovekej Olympii. Nezaobišlo sa to bez škandálu, hoci v mestečku ani nie s tromi tisíckami obyvateľov hliadkovalo tisíc gréckych policajtov.
V ohňom olizovanej Olympii
Oheň, symbol nesmrteľnosti olympijskej myšlienky, po prvý raz počas hier horel pred ôsmimi desaťročiami: v Amsterdame 1928. V Olympii ho však premiérovo zapálili až v roku 1936, štafeta z dejiska antických olympiád do dejísk hier novoveku bol nápad nemeckého filozofa olympizmu Carla Diema.
Olympiu vlani v lete olizovali plamene pustošivých požiarov. Gréci ju napokon od najhoršieho obetavo uchránili a investovali do jej obnovy. V prítomnosti ich prezidenta Karolosa Papuliasa sa im včera za to poďakoval aj predseda Medzinárodného olympijského výboru Jacques Rogge. Zároveň vyjadril presvedčenie, že blížiaca sa olympiáda v najľudnatejšej krajine sveta poskytne Číňanom možnosť učiť sa od sveta a získať v ňom rešpekt. Po ňom dostal na slávnosti slovo Liu Qi, šéf organizačného výboru pekinských hier aj pekinských komunistov, a bolo po idyle.
Reportéri bez rešpektu
Grécka polícia je v obave z protibetských demonštrácií v pohotovosti, informoval pred ceremoniálom grécky denník Ekatimerini.
Tisícka žandárov monitorovala najmä tibetských návštevníkov, no napokon sa o škandál postarali Francúzi. Traja z hnutia Reportéri bez hraníc, medzi nimi aj jeho zakladateľ Robert Ménard, ktorého cez víkend francúzsky prezident Sarkozy vymenoval za rytiera Čestnej légie.
Jeden z tria chcel Číňanovi mávať pred očami plagátom s nápisom Bojkotujte krajinu, ktorá pošliapava ľudské práva a druhý začal pred čestnou tribúnou na antickom štadióne vykrikovať Sloboda, sloboda. Všetkých troch polícia zatkla a predviedla do blízkeho Pyrgosu. „Mienime v akciách pokračovať až do 8. augusta,“ telefonicky odtiaľ informoval agentúru AFP Ménard.
Posvätné sú aj ľudské práva
Liu Qi takmer bez prerušenia pokračoval v prejave. Grécka televízia vo chvíli incidentu na pár sekúnd delikátne prepla obraz na pozostatky Hérinho chrámu, kde kňažky pripravovali obrad zapálenia ohňa.
Médiá monitorujúce čínsku štátnu televíziu ju vzápätí obvinili z krátkeho prerušenia priameho prenosu.
Narušenie ceremoniálu s nevôľou prijala aj grécka vláda: „Odsudzujeme všetky pokusy o narušenie tradičného ceremoniálu zapaľovania ohňa, a najmä také akcie, ktoré nemajú nijakú súvislosť s olympijským duchom.“
„Ak má byť posvätný olympijský oheň, musia byť posvätné aj ľudské práva,“ tvrdia však bojovníci označujúci sa ako Reportéri bez hraníc.
Olympijský šéf Rogge nebol nadšený tým, čo sa včera udialo, no konštatoval, že „nešlo o násilnú akciu, a to je najdôležitejšie“.
Agentúru AP ubezpečil, že v otázke ľudských práv vyvíja proti Pekingu „od prvého dňa tichú diplomaciu“. „Nemôžeme však pätine ľudstva uprieť výhody olympizmu,“ pripomenul.
Apollón sa zmiloval
Vzhľadom na predpoveď počasia sa ceremoniál začal o hodinu skôr. Boh slnka a svetla Apollón vyslyšal veľkňažkinu vrúcnu prosbu, aby „zoslal lúče a rozpálil srdcia“.
Chýrna herečka a tanečníčka Maria Nafpliotuová, ktorú do roly desiatej veľkňažky v histórii ceremoniálov hlasovaním nominoval Grécky olympijský výbor, musela dlho držať pochodeň v parabolickom zrkadle.
Napokon však oheň vzbĺkol vďaka slnečným lúčom a nemusel sa použiť náhradný plameň, zapálený počas nedelňajšej generálky.
Disharmonický úvod
Kňažkám po prvý raz asistoval aj poltucet mladých mužov: imitovali disciplíny antického päťboja. Gréci z úcty k typickému športu hostiteľského kontinentu zverili úlohu prvého bežca striebornému taekwondistovi aténskej olympiády 2004 Alexandrosovi Nikolaidisovi.
Prvá cesta ohňa viedla ku Coubertinovmu pamätníku, kde spočíva srdce pioniera novovekých olympiád. Ako prví Číňania niesli pochodeň zlaté dámy: plavkyňa Luo Xue-juan, ktorá vyhrala v Aténach 2004 na 100 m prsia, a stolnotenisová legenda Dang Ja-ping, štvornásobná olympijská šampiónka 1992 - 1996.
Rekordne dlhá cesta štafety s ohňom nesie slogan Púť harmónie. Začala sa však disharmonicky, skonštatovala agentúra AP.
Ohňová štafeta
Dĺžka: 137-tisíc kilometrov
Trvanie: 136 dní
Grécka vetva: 1524 km (605 bežcov), Číňania si oheň prevezmú 30. marca na mramorovom Panathénajskom štadióne v Aténach, dejisku prvých OH 1896, do Pekingu doletí o deň neskôr.
Svetová vetva: za 34 dní sa objaví v 23 mestách piatich kontinentov, pričom prenášať oheň bude letecký špeciál China Air.
Čínska vetva: od 4. mája (19-tisíc bežcov) naprieč celou krainou, pravdepodobne 8. mája dorazí oheň na vrchol Mount Everestu do výšky 8848 m.
Finále: 8. augusta 2008 v Pekingu v deň otvorenia OH.