Dážď musel schladiť hlavy rozvášnených stúpencov strany Kuomintang, ktorí prišli v sobotu v tisíckach do jej centrály osláviť víťazstvo svojho favorita v prezidentských voľbách. Ulicu Zhongzhua v Tchajpeji lemovali ľudia oblečení do modrej a predavači volebných suvenírov si mastili vrecká.
Kandidát Kuomintangu sa po ôsmich rokoch dostal na Taiwane do prezidentského kresla. Bývalý starosta hlavného mesta porazil svojho rivala Franka Sieho z Demokratickej pokrokovej strany (DPP) o viac než dva milióny hlasov.
Taiwan sa udobrí s Čínou
„Pred štyrmi rokmi som volila DPP, teraz si myslím, že Taiwan potrebuje zmenu,“ povedala Emilie Jungčie Šao, ktorá pracuje v diplomatických službách. Výsledok volieb napovedá, že podobne sa rozhodli viacerí voliči „zelených“.
Doterajší prezident Čen Šuejpien z DPP, ktorý bol v úrade osem rokov, zvyšoval svojou protičínskou rétorikou napätie medzi ostrovom a Pekingom. Ten si robí na Taiwan nárok od roku 1949, keď ho vyhlásil za svoje územie.
Pre intervenciu Američanov ho však Číňania nikdy neobsadili. „Taiwančania dali najavo, že chcú lepšie vzťahy s Čínou. To však neznamená, že sú za zjednotenie. Ma im sľúbil splniť oboje, preto vyhral,“ myslí si Huang Čiečeng z taiwanskej Tamkang University.
Ma Jingťiou pred voľbami sľúboval najmä otvorenie trhu Číne a zrušenie obmedzení pre vstup čínskych turistov na Taiwan. Čína preferovala ako víťaza Ma Jingťiaa, k výsledku volieb sa však nevyjadrila.
Zneužité referendum
Referendum o vstupe Taiwanu do OSN neprešlo, keďže nehlasovalo potrebných 50 percent voličov. DPP vyhlásilo referendum o vstupe do OSN pod názvom Taiwan, kým strana Kuomintang v druhej verzii uprednostňovala názov Čínska republika. V prvom hlasovalo za 5,5 milióna ľudí, v druhom sa za vstup vyslovilo 4,9 milióna.
„Referendum sa skončilo fiaskom, pretože kandidáti ho zneužili na boj o hlasy voličov. Taiwan tak premeškal historickú šancu,“ povedal analytik Günter Schubert z nemeckej Tübingen Universität.
Čína bude ostrovu vojnou iba hroziť
Američan CLAYTON DUBE prednáša čínsku históriu na univerzite v Južnej Kalifornii. V roku 1982 prišiel do Číny, kde sa oženil a žil niekoľko rokov. V rozhovore pre SME tvrdí, že Taiwan si vo voľbách nevybral zle.
Prečo je Taiwan pre Čínu taký dôležitý?
„Pre Číňanov je to emocionálna záležitosť. Prirovnávajú to k rodine a byť odmietnutý členom rodiny je veľmi bolestná skúsenosť. Keď sa v roku 1949 dostali k moci, veľmi jasne deklarovali: sme suverénni a sme jednotní. Z tohto pohľadu je Taiwan pre Číňanov akousi pripomienkou, že táto úloha ešte nie je splnená.“
Taiwan však už nemôžu premeniť na komunistickú krajinu, alebo áno?
„Čínsky komunizmus už dávno nie je založený na budovaní nejakej sociálnej utópie. Reči o triednom boji sú dávno minulosťou. Dnes hovoria o nacionalizme. A to je problém. Čínski lídri efektívne využívali nacionalizmus, aby vytvorili ilúziu, že majú Taiwan pod kontrolou. Teraz sú za ňu zodpovední. Po desaťročiach, keď svojmu národu tvrdili, že Taiwan je náš, nemôžu teraz len tak povedať: vyhláste nezávislosť a choďte si po svojom.“
Je tu reálna hrozba otvoreného vojenského zásahu Číny proti Taiwanu?
„Podľa mňa nie. Kým Taiwan ostane oficiálne pod názvom Čínska republika a nezmení vlajku či nevyhlási nezávislosť, Peking bude útokom iba hroziť.“
Mohlo by dôjsť otvorením sa Číne aj k zmene systému na ostrove?
„Práve si zvolili svojho prezidenta. V Číne nikdy nikto nemal takéto právo. Taiwančania zažili v roku 2000 pokojné prevzatie moci opozíciou po desaťročiach vlády strany Kuomintang a teraz zažívajú ďalšie. Takto funguje demokracia. Túto výsadu by si už nenechali vziať.“
Prečo má teda Západ obavy z návratu Kuomintangu k moci?
„Pretože Kuomintang počas svojej diktatúry v minulosti zneužíval moc, zatváral disentov a eliminoval ostatné strany. Teraz musí demonštrovať, že úplne rozumie, čo znamená demokracia. Že okrem vlády väčšiny ide aj o ochranu práv menšín. Nový prezident to vo svojej reči pred chvíľou povedal. ,Je tu päť milónov ľudí, ktorí nevolili mňa. Ale aj im chcem načúvať.' Ak to neostane len v rovine povolebných sľubov, ale pretaví sa to aj do činov, Kuomintang nemusí byť zlou voľbou. Táto strana prešla pozitívnou zmenou.“
Tomáš Hudák
Autor: Tchaj-pej (Cesta je financovaná taiwanským ministerstvom zahraničia)
