BRATISLAVA. Smer a jeho štátny tajomník ministerstva výstavby Martin Glváč by mali rozptýliť podozrenie, že sa obohatili pri prevodoch pozemkov od reštituentov pri Čiernej Vode, myslí si šéfka mimovládnej organizácie Transparency International Slovensko Emílila Sičáková-Beblavá.
Glváč, považovaný v Smere za vplyvného člena z podnikateľského krídla, je cez svojich najbližších v blízkom vzťahu s firmou L-M Real, ktorá získala v Čiernej Vode lukratívne pozemky v roku 2004.
„Ak sa preukáže, že pán Glváč je naozaj úzko prepojený s firmami, ktoré profitovali z rozsiahlych transakcií, ktoré boli pre štát hrubo nevýhodné, a podieľal sa na ich organizácii, diskvalifikuje ho to pre vysokú štátnu funkciu, a to dokonca aj v prípade, ak by sa k takejto transakcii dostal úplnou náhodou,“ myslí si Sičáková-Beblavá.
Smer sa ku kauze vyjadruje neochotne a málo. „Neotravujte nás s tým,“ povedal v stredu premiér Robert Fico.
Odvolal sa na to, že v čase, keď sa k pozemkom cez reštituentov lacno dostala firma blízka Glváčovi, viedli Slovenský pozemkový fond nominanti súčasnej opozície. Glváč novinárom odkázal, že odstúpi, ak mu niečo dokážu.
„V prípade pána Glváča je bremeno dokazovania neviny predovšetkým na ňom, a je legitímne žiadať od neho vysvetlenia. Rovnako aj od Smeru, ak chce byť dôveryhodný. Napríklad, či neboli stranícke aktivity financované aj z týchto zdrojov,“ myslí si Sičáková-Beblavá. Do úvahy by podľa nej prichádzalo i otvorenie straníckych účtov.
Opozičné strany žiadajú, aby Glváč odstúpil, Fico to odmieta a Smer podnikateľské aktivity svojho člena označil za súkromnú záležitosť. „Súkromná aktivita politika neexistuje,“ pripomína politológ Jiří Pehe jedno z pravidiel verejného života.
V novembri Fico o prevode pôdy vo Veľkom Slavkove zo Slovenského pozemkového fondu, o ktorý sa postaral nominant HZDS, cez reštituentov firme blízkej HZDS, hovoril, že v takýchto prípadoch je nevyhnutné ochraňovať štátny majetok, a používal výraz zlodejina. Tri roky starší prípad pôdy v Čiernej Vode má s kauzou, ktorá koncom roka 2007 takmer rozbila vládnu koalíciu, viacero spoločných znakov.
Prevod v pozemkovom fonde síce neumožnili priamo ľudia Smeru, ale personálne väzby medzi stranou a firmou, ktorá napokon pôdu získala, sú v prípade Čiernej Vody omnoho silnejšie. Firma, blízka Glváčovi, predsedovi bratislavskej organizácie Smeru, ktorá na pozemkoch mnohonásobne profitovala, sídli na rovnakej adrese ako centrála strany.
„Ide o prípad, keď pri investícii ani nie dvoch miliónov korún padol jackpot pol miliardy. Nedá sa síce vylúčiť, že išlo o obrovské podnikateľské šťastie, ale pravdepodobnosť je veľmi malá,“ hovorí o kauze Čierna Voda Peter Kunder z Aliancie Fair-play. Nevie si predstaviť, že v krajine s rozvinutou demokraciou by vo funkcii zotrval politik, u ktorého nie je možné jednoznačne vylúčiť prepojenie na osoby, ktoré v konečnom dôsledku namiesto štátu zarobia pol miliardy.
Pehe si myslí, že Glváč by bol v Česku zrejme nútený odstúpiť. V súvislosti s prevodmi pôdy tam v roku 2005 musel pod tlakom rezignovať minister pôdohospodárstva Petr Zgarba z ČSSD, ktorý bol podozrivý, že pomohol získať svojim známym cez pozemkový fond pozemky v hodnote miliárd korún.
Veľký Slavkov a Čierna Voda
firmy si vyhliadli reštituentov a prostredníctvom advokátov im pomohli urýchliť proces na Slovenskom pozemkovom fonde
podmienkou firiem voči reštituentom bolo, že keď dostanú pozemky, predajú ich firmám
v prvom prípade mala firma blízky vzťah s predsedom HZDS Vladimírom Mečiarom, v druhom s bratislavským šéfom Smeru Martinom Glváčom
v oboch prípadoch zaplatili firmy za pozemky zlomok ich trhovej hodnoty
pozemky vo Veľkom Slavkove majú hodnotu viac ako miliarda korún, pôda na Čiernej Vode 500 miliónov
v prvom prípade je podozrenie zo zneužitia právomocí verejného činiteľa, v druhom z korupcie
v prípade Veľký Slavkov rozhodol o prevode pozemkov nominant HZDS, v Čiernej Vode nominant SMK
(vag)
