Štyristotisíc čínskych vojakov a tisíc rakiet na severnej strane Taiwanskej úžiny a dve americké lietadlové lode v dostatočnej vzdialenosti na východ od ostrova. V takejto atmosfére budú dnes Taiwanci voliť svojho prezidenta.
Vo voľbách, ktoré Peking považuje za ilegálne, pretože demokratický ostrov považuje za súčasť Číny, stoja proti sebe šéfovia strán, ktoré vidia budúcnosť Taiwanu úplne rozdielne.
Obavy z návratu pod Čínu
Expremiér Frank Sie, ktorého Demokratická pokroková strana (DPP) prišla v januárových voľbách o väčšinu v parlamente, presadzuje výraznejší odklon od Číny. Po zásahu čínskej armády v Tibete varoval, že Taiwan môže postihnúť rovnaký osud. Bývalý primátor mesta Tchaj–pej Ma Jing–ťiou má v parlamente dvojtretinovú podporu svojej Národnej strany Kuomintang, ktorá si predsavzala vylepšiť vzťahy s Pekingom.
Jedným z krokov má byť vytvorenie voľného trhu s pevninskou Čínou, čo by mohlo posilniť jej vplyv na „neposlušný ostrov“. Prílev čínskej lacnej pracovnej sily a výrobkov by posunul Taiwan viac do područia Pekingu. Čínski komunisti sa len s nevôľou prizerajú na to, ako sa vďaka Američanom Taiwan vojensky vyzbrojuje a prehlbuje svoju suverenitu. „V prípade priameho útoku zo strany Číny sme schopní udržať Taiwan tak dva týždne,“ povedal expert na bezpečnostné otázky Čeng Ta–čen.
Aj keď vylúčil, že by Peking riskoval otvorený konflikt, určite nebude donekonečna Taiwanu tolerovať jeho snahy o medzinárodné uznanie.
Taiwanci chcú McCaina
Taiwanskí bezpečnostní analytici tvrdia, že zachovaniu vyrovnaného stavu na oboch brehoch by najviac prospelo zvolenie Johna McCaina za amerického prezidenta. Washington ostáva aj napriek nespokojnosti s konaním referenda na Taiwane kľúčovým partnerom ostrova. Biely dom už dal najavo, že bude spolupracovať s akýmkoľvek víťazom férových volieb.
Prieskumy dávajú väčšiu šancu na víťazstvo Ma Jing–ťiouovi.
Čína verí, že referendum o vstupe Taiwanu do OSN nebude úspešné.Pročínska strana Kuomintangho vyhlásila za zbytočné.
Príletová hala taiwanského letiska Taoyuan International Airport praskala dva dni pred voľbami vo švíkoch. Viac než 200tisíc Taiwancov v Číne obetovalo peniaze na letenky, aby mohli odhlasovať.
A aj keď väčšina z nich tajila, komu dá hlas v prezidentských voľbách, pri zmienke o referende reagovali viacerí rovnako: „Jasné, že budem voliť za.“
Keď Demokratická pokroková strana (DPP) navrhla na deň volieb aj referendum s otázkou, či sa má vláda usilovať o vstup do OSN pod názvom Taiwan, vtedy ešte opozičná strana Kuomintang prišla s vlastným referendom.
Rovnako o vstupe do OSN, ale pod názvom, ktorý nevyprovokuje Čínu.
Otázka národnej identity
Prezidentský kandidát Kuomintangu Ma Jing–ťiou si myslí, že referendum je zbytočné a že jeho protikandidát Frank Sie si takto len prihrieva polievočku u tých voličov, ktorí chcú väčšiu nezávislosť od Číny.
Analytici predpovedajú, že referendum nebude úspešné, keďže sa na ňom musí zúčastniť nadpolovičnä väčšina legitímnych voličov. A toľko ešte na Taiwane na žiadne referendum neprišlo.
Napriek tomu, že podľa prieskumov sa viac než 56 percent obyvateľov ostrova považuje za Taiwancov a iba päť percent za Číňanov, otázka identity je pre ostrovanov veľmi dôležitá.
„Ma Jing–ťiou tvrdí, že dôležité sú vzťahy s Čínou, ale v každom vzťahu musí byť jasné, kto je kto. Najprv si preto musíme vyriešiť otázku identity,“ povedal novinárom profesor taiwanskej Tamkang University Edward I–Hsin Čen.
Číne sa zatiaľ úspešne darí držať Taiwan v diplomatickej izolácii. Tchaj–pej má kreslo len vo Svetovej obchodnej organizácii (WTO) a v APECu.
Čína zablokovala Taiwanu vstup do Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) v roku 2005 a tento rok žiada aj OECD, aby ostrovu zamedzila v členstve.
Chýba podpora USA
Keď v roku 1971 ponúkol americký prezident Richard Nixon Číne kreslo v OSN, ktoré dovtedy patrilo Taiwanu, vylúčil tento ostrov nadobro z medzinárodného spoločenstva. Odchádzajúci prezident Čen Šuej–pien sa minulý rok v júli po opätovnom zamietnutí žiadosti o členstvo rozhodol pre referendum. Vyslúžil si za to kritiku Spojených štátov, že ide o provokatívny krok.
„Biely dom uznáva našu demokraciu a k demokracii patria aj referendá,“ bráni krok Taiwanu Čeng–ji Lin, expert z inštitútu Academia Sinica. Výsledok referenda však nevidí ružovo.
Napriek dômyselným kampaniam vyhrá na Taiwane ten, kto uštedrí druhému väčší úder pod pás.
Modrí proti zeleným. Pekný proti škaredému. Kôň proti zdvorilosti. Ale najmä zjednotenie s Čínou proti formálnej nezávislosti od Pekingu. Takto vyzerá v kocke predvolebná kampaň na ostrove, ktorý doslova zaplavili predvolebné plagáty a hračky.
Modré bilbordy Národnej strany Kuomintang priťahovali pozornosť najmä voličiek. Väčšina žien na Taiwane priznáva, že Ma Jing–ťiou je sympatickejší a krajší ako jeho rival z Demokratickej pokrokovej strany (DPP). Napriek tomu sa meno šéfa DPP skloňuje na Taiwane častejšie. Čínske šie–šie, ktoré znie podobne ako priezvisko Franka Sieho, totiž znamená ďakujem. V porovnaní s Ma (čínsky výraz pre koňa) sa Sie nemôže sťažovať.
Obaja však v posledné dni kampane bojovali o nerozhodnutých voličov spôsobom, ktorý charakterizuje prezidentské voľby na ostrove už zopár rokov. Frank Sie zasiahol svojho súpera na tom najcitlivejšom mieste. Rodáka z Hongkongu obvinil, že má stále platnú zelenú kartu, a teda nie je Taiwanu dostatočne lojálny.
Kuomintang, ktorý propaguje užšiu ekonomickú spoluprácu s Čínou, vrátil úder svojim protivníkom tým, že ich obvinil zo zneužívania situácie v Tibete na vlastné separatistické snahy. „Predvolebná kampaň bola o všetkom možnom, ale čo naozaj na Taiwane zaberá, sú vzťahy s Čínou,“ myslí si profesor čínskej histórie na Univerzite Južnej Kalifornie Clayton Dube. „Taiwanci chcú vedieť, na koho strane kto stojí, a je im jedno, akými špinavými trikmi sa to dozvedia,“ povedal Dube pre SME.
Ak môže Taiwan v niečom nad Čínou vyhrať, takje to bejzbal. Víťazstvov Pekingu by tak maloaj politickú príchuť.
Na ihrisku neďaleko štadióna Taipei Arena, tri zástavky metrom od hlavnej stanice, odpaľujú pätnásťroční chlapci bejzbalové loptičky. Kedysi tu stála stará aréna, Municipal Baseball Stadium, ktorú zbúrali v roku 2000.
Bejzbal je na Taiwane športom číslo jeden, takže fanúšikovia spozorneli, keď prezidentský kandidát Ma Jing-ťiou nedávno oznámil, že by neposlal taiwanskú výpravu na olympijské hry. Na protest proti zásahu Pekingu v Tibete.
Taiwanský tím štyri roky drel, aby sa do Pekingu dostal. Pred dvomi týždňami si v kvalifikácii zaistil spolu s Južnou Kóreou a Kanadou miestenku medzi osem najlepších tímov sveta.
„Naposledy sme získali striebro v Barcelone, a to bolo pred 16 rokmi. Ja som ešte ani nebol na svete,“ hovorí mi jeden z chlapcov s pálkou v ruke.
Pre olympijské hry v Číne už musel Taiwan prehltnúť nejednu horkú slinu. Najprv odmietol, aby cez ostrov niesli olympijskú pochodeň, pretože Peking požadoval, aby sa popri ceste nemávalo taiwanskými vlajkami. A potom musel súhlasiť, že na hrách bude vystupovať pod názvom Čínsky Tchaj-pej a na otváraciu ceremóniu prídu športovci bez svojej zástavy.
„Bojkot olympiády z našej strany nemá zmysel,“ povedal pre denník Taipei Times kandidát Demokratickej pokrokovej strany Frank Sie. „Čína nás tam aj tak nechce, len by sme jej urobili po vôli,“ argumentoval.
Väčšina Taiwancov si myslí to isté. „Oveľa viac ako bojkotom by sme Čínu pokorili, keby sme na pevnine vyhrali zlato,“ hovorí predavač v blízkom obchodíku. Je však realista. „Japonci sú lepší,“ dodáva.
