BRATISLAVA. Milan Tazberík má o pár mesiacov ukončiť štúdium na Fakulte telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského. Namiesto toho, aby sa pripravoval na štátnice a písal diplomovku, je v Prahe a zarába na školné.
Začiatkom mesiaca ho škola vyzvala, aby zaplatil 22 tisíc korún za štúdium. Má na to mesiac. „Nikto neberie ohľad na to, odkiaľ má študent školné zaplatiť,“ hovorí.
Nevie si predstaviť, kto by mu teraz požičal. Na rodičov sa spoľahnúť nemôže. Ak nezaplatí, môžu ho vylúčiť.
Milan podľa školy prekročil štandardnú dĺžku štúdia. On hovorí, že viac ako desať semestrov neštuduje. Nastúpil síce už v roku 2002, ale v letnom semestri pred dvomi rokmi štúdium na rok prerušil.
Zákon počíta inak ako realita
Reálne síce chodí do školy desiaty semester, škola ho eviduje dlhšie. Školský rok 2005/2006 sa mu započítal celý, hoci polovicu z neho chýbal. Zákon je na strane školy.
„Ak bol študent zapísaný v zimnom semestri, zohľadňuje sa, akoby bol zapísaný celý akademický rok,“ tvrdí aj hovorkyňa ministerstva školstva Dana Španková.
Milanovi sa síce zdá tento postup nelogický, ale pokiaľ sa zákon nezmení, jeho jedinou šancou je dekan a potom rektor. Môže ich požiadať o odpustenie poplatku alebo aspoň o splátkový kalendár.
Na dekanov a rektorov sa spoliehajú tisícky študentov z celého Slovenska.
Od vlani môžu školy spoplatňovať študentov, ktorí študujú dlhšie, ako je bežný štandard. Školné sa týka aj tých, ktorí študujú na viacerých školách. Poplatky teda nie sú len problémom Univerzity Komenského.
Zaplatiť musia rýchlo
Univerzita však mnohých zaskočila tým, že im výzvu na zaplatenie poslala v poslednej chvíli. Takýto postup považujú za „nefér“.
Rektor univerzity František Gahér pochybenie fakúlt, ktoré výzvy poslali, odmieta. Hovorí, že študenti o tom, že budú musieť platiť, vedia už od minulého roka, keď odovzdávali škole čestné vyhlásenia o svojom doterajšom štúdiu. Terajšie výzvy sú len následným upozornením. Všetko je v súlade so zákonom, hovorí.
„Nič mi neprišlo,“ tvrdí piatačka, ktorá v čestnom vyhlásení uviedla len štúdium na aktuálnej univerzite. Jeden rok pritom tiež študovala na ďalšej škole, a teda mala by platiť.
Škola sa však nebude spoliehať len na čestné vyhlásenia. Podľa rektora využije aj register študentov, z ktorého sa dajú vyčítať všetky podrobnosti o štúdiu každého študenta. Ak študentka neuviedla pravdivé údaje, hrozí jej vylúčenie.
„Ak to zistíme, napríklad z centrálneho registra, tak sa to aj stane,“ povedal Gahér.
Fronc: Školy ošklbávajú
Študentov sa zastal aj poslanec KDH Martin Fronc, ktorý sa ešte ako minister školstva snažil zaviesť poplatky pre všetkých študentov. Teraz hovorí, že školy študentov „ošklbávajú“.
Poplatky za nadštandardnú dĺžku štúdia pritom zaviedol už v roku 2002 zákon, ktorý presadil práve Fronc. Súčasný minister školstva Ján Mikolaj zo SNS hovorí, že vlaňajšia novela predchádzajúci zákon len sprehľadnila.
Napriek tomu mali mnohé školy aj s novým znením problémy a museli ministerstvo požiadať o jeho výklad. Na vysvetlenie počkali napríklad Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre aj Trnavská univerzita. Jej rektor Martin Mišút povedal, že pokiaľ škola nemala usmernenie, tak školné nevyberala. Opäť s tým začne od apríla.
