é, naznačuje aj latinský názov Rhododendron, čo je spojenie dvoch gréckych slov Rhodon ruža a dendron strom.
Na jar je rododendron so žiarivými farbami skutočným ohňostrojom. Paleta sa začína bielou, pokračuje žltou, lososovou, ružovou a končí sa odtieňmi červenej i fialovej. Sú ideálnymi spoločníkmi tienistých terás a kútov záhrad. Tento veľký rod zahŕňa viac ako 1000 druhov, medzi ktoré patria aj azalky.
Rododendron je zaujímavý rod kvitnúcich rastlín z čeľade vresovcovité (Ericaceae), ktoré dorastajú do rôznej výšky od prízemných, plazivých kríčkov až po stromy vysoké niekoľko metrov. Rastú pomerne pomaly a niektoré sa dožívajú vysokého veku. Najmenšie druhy majú len 10 až 20 centimetrov, no najväčší - Rhododendron arboreum - dorastá do úctyhodných 50 metrov. Listy sú špirálovito usporiadané, ich veľkosť sa pohybuje v rozmedzí 1 až 2 centimetre a až 100 centimetrov veľké listy má Rhododenron sinogrande. Rododendrony môžu byť vždyzelené alebo opadavé (azalky).
Rododendronu sa darí v presvetlenom tieni, napríklad pod vysokými stromami v kyprej, humóznej a dostatočne vlhkej pôde, ktorá nie je vápnitá. Rastlina má byť chránená pred vetrom a priamymi slnečnými lúčmi. Výborná je mulčovacia nástielka z kompostu, ktorá ochráni korene a zároveň udrží vodu. Rododendron má ploché korene plytko v pôde, okolie preto hrabeme veľmi opatrne.
Ani sadiť sa nesmie príliš hlboko, lebo by sa tým zabránilo tvorbe koreňov pre nedostatok vzduchu (sadíme ich len o niekoľko centimetrov hlbšie ako stáli v lesnej škôlke).
Ak má rastlina žlté listy, dôvodom býva nedostatok dusíka a železa. Vtedy zapracujeme do pôdy špeciálne hnojivo pre rododendrony. Nevhodné miesto na výsadbu je bezprostredne pri dome z južnej strany, kde bývajú v pôde zvyšky vápna a cementu a hrozí slnečný úpal.
Pred priamymi, ostrými slnečnými lúčmi a prevládajúcimi vetrami chránime rastliny nielen v letných horúčavách, ale aj koncom zimy a na jar, keď začínajú pučať.
Autor: Ján Pavlovkin
