ami, efekty boli prekvapujúce. Bežné a na pestovanie ľahké druhy sa ukázali výbornými filtrami, zachytávajúcimi škodlivé zlúčeniny.

V laboratórnych komorách, umožňujúcich precízne meranie zloženia vzduchu, sa výborne osvedčili paprade, palmy a fikusy. Filodendrony a epipremnum udržiavali bezpečnú úroveň formaldehydu, gerbery a chryzantémy si dokonale poradili s benzénom.

Doktor Wolverton zistil, že stačí jedna rastlina na každé tri štvorcové metre miestnosti, aby sa získal filtračný efekt. Dokázal aj to, že pri očisťovaní vzduchu rastlinám výdatne pomáhajú mikroorganizmy žijúce v ich koreňoch.

Ale skeptickí experti z Environmental Protection Agency (EPA) začali spochybňovať výsledky Wolvertonových výskumov. Vyčítali mu predovšetkým to, že podmienky, v ktorých robil experimenty, mali málo spoločné s podmienkami, aké sú bežné v bytoch či úradoch. Šéf oddelenia analýz EPA John Girman odporúčal namiesto pestovania rastlín solídne vetranie.

Stovky škodlivín v ovzduší

O vplyve rastlín na ovzdušie v našich bytoch sa znovu začalo viac hovoriť po článku v New England Journal of Medicine, v ktorom sa popieral mýtus, že zvýšený obeh ovzdušia rieši problém tzv. syndrómu chorej budovy (sick building syndrome). Nové technológie nás vybavili dobre tesniacimi dverami a oknami a úspornosť priniesla tisíce výrobkov z umelých látok.

V dôsledku toho žijeme takmer v hermetických priestoroch, v ktorých EPA narátala až 800 druhov škodlivín znečisťujúcich vzduch, nazývaných prchavé organické zlúčeniny. Zdrojom týchto substancií sú farby, tapety, podlahoviny. Emitujú ich stoly, regály, kreslá, svoje pridávajú aj xerokopírovcie stroje a laserové tlačiarne.

Ventilačný systém napomáha obeh týchto nečistôt. Tí, ktorí musia pracovať alebo bývať v zdraviu škodlivých priestoroch, sa sťažujú na ospatosť, bolenie hlavy, majú ťažkosti s koncentráciou, neustále sa necítia dobre, trápia ich podráždené, páliace oči, nádcha a kašeľ.

Palmy dokážu priam divy

Bill Wolverton neprestáva obraňovať rastliny. Medzi jeho favoritmi je palma z druhu Chamaerops excelsa, lebo rastie rýchlo, je odolná proti škodcom a robí divy ako filter vzduchu. V rovnakej úlohe nie sú horšie palma areka (Chrisalidocarpus lutescens) a palma bambusová (Chamaedore a elegans).

Myšlienka "zelených pľúc" na každom parapete našla stúpencov aj na University of Technology v Sydney. Profesorka

Margaret Burchettová po jedenapolročných výskumoch v šesťdesiatich úradoch dokazuje, že v nevetranej miestnosti

šesť neveľkých rastlín zmenšovalo úroveň znečistenia o 75 percent. Odborníčka pripomína aj to, že profesionálne filtre síce pohlcujú nečistoty ako huba, ale po čase končia na smetisku. Oproti tomu rastliny rozkladajú jedovaté látky na neškodné zlúčeniny.

John Girman z EPA upozorňuje, aby sme rastliny nepovažovali za automaty na čistenie vzduchu. Kto má pravdu? Viac kvetín v úrade určite neuškodí, živá zeleň aj zmierňuje stres.

Dr. B. Wolverton radí vytvoriť individuálny priestor tam, kde sme najdlhšie a najčastejšie - pri pracovnom stole a obľúbenom kresle by mali stáť živé rastliny.

Autor: Vladimír Klobušický