Afganský kmeňový vodca a heroínový barón Bešir Nurzaj si myslel, že to má vo vrecku, keď ho americkí agenti pozvali do New Yorku spečatiť výzvednú spoluprácu na najvyššej úrovni. No namiesto potriasania rúk a slávy ho zatkli a teraz čaká na proces, kde má na krku obvinenia, ktoré by mu mohli vyniesť doživotie.Na dovolenku to bolo trochu limitujúce, ale pre afganského heroínového šéfa Bešira Nurzaja to mala byť ochutnávka luxusu, aký ho čaká.

Každé ráno navštívili Nurzaja v jeho izbe v hoteli Embassy Suites na dolnom Manhattane vládni agenti USA. Každé ráno sa ich stretnutie začalo rovnako, agenti informovali Nurzaja, že má právo na obhajcu a právo mlčať. "Nemal som ani poňatia, prečo to robia," povedal Nurzaj neskôr.

Potom to prešpikovali otázkami o Mulláhovi Omarovi, Nurzajovom dôverníkovi a vodcovi Talibanu. Pýtali sa ho na výrobu heroínu v jeho rodnej provincii Kandahár, základni Talibanu, kde peniaze z drogového obchodu išli na rozdúchavanie protiamerického odboja. Nurzaj si gratuloval, že povedal Američanom to, čo chceli počuť. "Nechcel som, aby ma považovali za nepriateľa Spojených štátov," povedal. "Chcel som pomôcť Američanom a pomôcť novej vláde v Afganistane."

Po trinástich dňoch vypočúvania v apríli 2005 si Nurzaj zbalil kufre a naznačil, že je pripravený nechať sa odviezť na letisko a vrátiť sa do Pakistanu, teraz už ako dôveryhodný spojenec Američanov a ako ich nástroj, s pomocou ktorého privedú Taliban za rokovací stôl. Mýlil sa.

Jeden z agentov, ktorí mu kládli otázky, mu povedal, že pred tromi mesiacmi naňho vydali zatykač pre sprisahanie s cieľom priviezť heroín. Nurzaja potom spútali a bleskovo premiestnili do prísne stráženého krídla manhattanského metropolitného nápravného centra, kde dodnes čaká na súd.

"Nemohol som tomu uveriť," povedal o dva roky v interview z väznice. "Myslel som si, že žartujú."

Nie je to žart

Žaloba USA tvrdila, že Nurzaj šéfoval "Nurzajovej organizácii", afganskej organizovanej zločineckej skupine, ktorá ovláda obrovské oblasti makových polí a spracúva ópium na heroín v laboratóriách v Afganistane a Pakistane. Nielenže tento gang distribuuje tony drog po celom svete prostredníctvom Pakistanu, ale zásobuje tiež "zbraňami a mužmi" Taliban, fundamentalistickú skupinu, proti ktorej jednotky USA a NATO v Afganistane bojujú.

"Na revanš za Nurzajovu podporu Taliban poskytoval jeho organizácii ochranu pre úrodu ópia, heroínové laboratóriá, trasy drogových transportov a pre jej príslušníkov a spoločníkov."

Nurzaj sa údajne stretol s pašerákmi heroínu v Karáči v roku 1990 a súhlasil, že bude pašovať heroín do USA, čoho výsledkom bolo 57 kíl drogy, ktoré dorazili do New Yorku v roku 1997.

V tom roku Taliban zhabal nákladiak s niekoľkými tonami morfínového základu, ale keď sa zistil jeho vlastník, všetko sa Nurzajovi vrátilo s osobnými ospravedlneniami vodcu Talibanu Mulláha Omara. Podľa obvinenia tiež v roku 2001 Nurzaj pripravil sprisahanie s cieľom previezť loďou 500 kilogramov heroínu do Európy a USA.

No súkromne nazývali americkí agenti Nurzaja "bankárom Talibanu". Tvrdili, že povstalci po tom, čo USA napadli Afganistan koncom roku 2001, lebo verili, že sa tam ukrýva Usáma bin Ládin, dali Nurzajovi svojich 20 miliónov dolárov do úschovy. Verili tiež, že skutočné Nurzajove operácie sú mnohonásobne rozsiahlejšie, než naznačili newyorské žaloby, pričom výbor Snemovne pre medzinárodné vzťahy v roku 2004 vyhlásil, že "Nurzaj pašuje 2000 kilogramov heroínu z Kandaháru príslušníkom al-Káidy v Pakistane každých osem týždňov".

Drogový zlosyn

Toto všetko bolo známe dávno pred Nurzajovým zatknutím v roku 2005. Ale prečo, po spočiatku ústretovej spolupráci s afganskými vojnovými veliteľmi ako Nurzaj a ďalší v roku 2001, ich Washington zrazu prenasledoval ako zločincov?

Odpoveď znie: Keďže USA mali v roku 2001 veľmi malú bojovú silu v Afganistane, boli spočiatku nútené spoliehať sa na podporu miestnych vojnových veliteľov, ak chceli zvrhnúť extrémistov. To znamenalo prižmúriť oči nad obchodom s heroínom, ktorý bol za Talibanu zakázaný.

No ako čas plynul, financie USA na vojnu v Afganistane (t. j. peniaze pre spriatelených vojnových veliteľov) slabli, zatiaľ čo kontingent NATO sa rozrastal. Vojnoví velitelia, odrezaní od peňazí a spojenectva USA, sa čoraz viac vracali k pestovaniu maku, pričom niektoré výnosy teraz šli na podporu Talibanu.

V roku, keď vydali obvinenie Nurzaja, dosiahla podľa OSN afganská výroba ópia 4200 ton, teda asi 90 percent svetových zásob, čo v roku 2006 mierne kleslo na 80 percent. Ide asi o 2,5 miliardy dolárov alebo zhruba polovicu HDP Spojených štátov.

Keď sa Afganistan rýchlo stával narkoštátom, americké agentúry ako DEA boli napokon schopné presadiť svoju agendu na úkor CIA, ktorá sa odjakživa obávala, že protidrogové úsilie odvedie USA od protiteroristického poslania. To znamenalo, že bývalí nepríjemní spojenci ako Nurzaj mali byť považovaní teraz za drogových zlosynov.

Ľútosť

Osamotnený Nurzaj v manhattanskej cele stále pociťuje zášť k USA za to, že ho oklamali a vylákali na návštevu New Yorku. Jeho právnik povedal, že v Afganistane by bol miestny kód cti voči pozvaným hosťom Nurzaja chránil pred akoukoľvek ujmou.

No v New Yorku to zjavne neplatí. Generálny prokurátor USA David O' Neil vlani na pojednávaní povedal, že "porušený sľub, ktorý nezahrnuje aj prísľub imunity, by bol iba lákadlom, pascou".

Chabá útecha pre Nurzaja, ktorý naďalej ponúka spoluprácu v márnej nádeji, že USA zmenia názor.

Nurzaj chcel byť spojencom, nie nepriateľom

Otec Bešira Nurzaja bol pašerákom ópia a tiež kmeňovým náčelníkom v afganskom klane Paštúnov. Po krvavom prevrate, keď prevzala moc miestna komunistická strana PDPA, prišli Nurzajovci o pôdu a tým aj o pestovanie maku - svoju obživu. Keď ich v roku 1979 obsadil Sovietsky zväz, aby nastolil komunistickú vládu, Bešir mladší šiel bojovať spolu s mudžahedínskym odporom proti okupantom.

Sovieti sa stiahli začiatkom roku 1989 a Bešir získal niekoľkotisíc dolárov, keď agentom USA dokázal vrátiť strely Stinger. Vrátil sa tiež k tradičnému rodinnému obchodu s ópiom. V roku 1993 ho Administrácia zaobchádzania s drogami (DEA) už označovala za "bohatého heroínového vojnového veliteľa a známeho pašeráka drog".

Nurzajova sila dosiahla zenit po roku 1996, keď prevzal moc Taliban. Jeho Paštúni vždy podporovali vodcu Talibanu Mulláha Omara a ten na revanš dovolil Nurzajovi ostať jedným z popredných pašerákov ópia, pričom ostatných prenasledoval. V roku 2000 prevzal vedenie Paštúnov od otca.

Po 11. septembri si Nurzaj uvedomil, že USA zaútočia na Afganistan, takže utiekol do Pakistanu a rozchýril, že sa chce stretnúť s Američanmi, hoci tí ho už označili za "veľmi cenný vojenský cieľ". Aby osvedčil bona fide, v januári 2002 vydal USA 15 nákladiakov zbraní, ktoré Taliban ukryl v jeho dedine vrátane protilietadlových striel.

No dve jeho neskoršie gestá - to, že priviedol bývalého talibanského ministra zahraničia a bývalého vodcu mudžahedínov na stretnutie s Američanmi, mali za následok zatknutie prvého a zabitie druhého. Mal pocit zrady a u domácich stratil kredit, takže prestal spolupracovať s USA a odišiel do Pakistanu. "Myslel som si, že som ďalší na rade," povedal.

V roku 2004 ho znovu kontaktovali americkí agenti a zorganizovali stretnutie s Nurzajom v Dubaji. Hoci Nurzaj poprel obchody s drogami a tvrdil, že nevie nič o vedení al-Káidy, poskytol detaily o popredných Afgancoch, ktorí predávali ópium. Agenti vyjadrili vďačnosť a naliehali, aby Nurzaj navštívil popredných predstaviteľov DEA a FBI v Amerike "v rámci dovolenky" a aby sa ich spolupráca preniesla "na ďalšiu úroveň".

Nurzaj však nevedel, že Biely dom už vydal zoznam desiatich popredných svetových pašerákov drog, pričom paštúnsky vodca bol č. 10. Agenti, s ktorými sa stretol v Dubaji, možno sľúbili Nurzajovi všetky možné výhody výmenou za spoluprácu, ale pravda bola, že len čo sa jeho meno ocitlo na zozname hľadaných, žiaden príslušník výzvednej služby si nemohol dovoliť nechať sa pristihnúť, ako mu poskytuje výhody. Jediné, čo mu FBI mohla reálne poskytnúť, bolo miernejšie väzenie.

Mnohí príslušníci výzvednej služby ešte vždy považujú Nurzajovo zatknutie v New Yorku v roku 2005 na základe drogových obvinení za zásadnú chybu a veria, že by mal dostať príležitosť poskytnúť USA informácie, ktoré sľúbil. Poznamenávajú, že hoci Nurzaj čaká vo väzení na proces, jeho kmeň v južnom Afganistane, základni Talibanu, vlastne zvýšil výrobu ópia za uplynulý rok o 60 percent.

Nurzajov právnik Ivan Fisher tiež tvrdí, že vláda USA zmeškala veľkú príležitosť. "Tu nejde o drogy, ide o neschopnosť (Bushovej administrácie) viesť vojnu proti terorizmu v Afganistane. Hadži Bešir Nurzaj chcel byť spojencom, a nie nepriateľom."

(tn)

ZDROJE: Canadian Press, Lawyer says Afghan man charged in New York drug case turned over missiles, February 27, 2008; Bill Powell, Warlord or druglord? Time Magazine, February 8, 2007; Paul Andersen, Drugs war landmark in Afghanistan, BBC, April 26, 2005; United States District Court of New York, Sealed indictment against Bashir Noorzai, December 7, 2004.