Utorok, 27. október, 2020 | Meniny má SabínaKrížovkyKrížovky

Kedy je Veľká noc?

Tento rok pripadla Veľká noc na marec, ale inokedy slávime veľkonočné sviatky až v apríli. Zamysleli ste sa nad tým, podľa čoho sa určuje termín veľkonočných sviatkov? Ako to, že Veľkonočná nedeľa nepripadá každý rok na konkrétny dátum ako napríklad ...

Cirkevné tradície zakazujú počas Veľkej noci zvonenie zvonov, preto ich treba vyväzovať.Cirkevné tradície zakazujú počas Veľkej noci zvonenie zvonov, preto ich treba vyväzovať. (Zdroj: ČTK)

Tento rok pripadla Veľká noc na marec, ale inokedy slávime veľkonočné sviatky až v apríli. Zamysleli ste sa nad tým, podľa čoho sa určuje termín veľkonočných sviatkov? Ako to, že Veľkonočná nedeľa nepripadá každý rok na konkrétny dátum ako napríklad Štedrý deň?Veľká noc býva v marci. Alebo aj v apríli. Obidve odpovede sú správne. Veľká noc je totiž jediný zo sviatkov, ktorý svätí aj cirkev, a nepripadá na konkrétny deň v roku, ale riadi sa podľa prírodných zákonov. Presnejšie, podľa splnu mesiaca. Veľká noc sa podľa kresťanských cirkví slávi prvú nedeľu po prvom splne po jarnej rovnodennosti. Táto nedeľa bola ustanovená na nicejskom koncile v roku 325.

Ak je spln hneď po prvom jarnom dni, môže Veľká noc pripadnúť ešte na koniec marca, ako je to aj tento rok. Ale ak je napríklad mesiac v splne tesne pred prvým jarným dňom, ďalší spln nasleduje až okolo 17. - 18. apríla, a v takom roku môže byť Veľká noc až takmer v závere mesiaca - najbližšie to tak vyjde v roku 2011, keď Veľkonočná nedeľa pripadne na 24. apríl.

Ak spln pripadá na nedeľu, Veľká noc bude až nasledujúcu nedeľu. Dátum Veľkej noci sa teda môže odlišovať medzi jednotlivými rokmi až o viac ako jeden mesiac - od 22. marca do 25. apríla. Jarná rovnodennosť je "úradne" stanovená na 21. marec podľa gregoriánskeho kalendára bez ohľadu na astronomickú skutočnosť, ktorá sa môže líšiť až o dva dni.

V niektorých protestantských krajinách, napríklad v Nemecku, Švédsku a Dánsku, sa Veľká noc slávila počas niekoľkých desaťročí 18. a 19. storočia podľa astronomickej skutočnosti. Pravoslávna Veľká noc je v porovnaní s katolíckou oneskorená, pretože pravoslávna cirkev na ich výpočet využíva starší juliánsky kalendár. Navyše zachováva kánon nicejského koncilu, že Veľká noc nesmie kolidovať so židovským sviatkom Pesach.

Keďže termín veľkonočných sviatkov je pohyblivý, aj počasie na Veľkú noc máva rôznu podobu. "Vyplýva to už zo samotného ročného obdobia, mesiace marec a apríl bývajú veľmi premenlivé," vraví klimatológ Pavel Matejovič. "Niekedy nás už zohrievaú teplé lúče jarného slnka, inokedy nás prekvapí návrat zimy. Býva to najmä na horách, kde zvykne v prvej polovici jari ešte aj výdatne nasnežiť. Vyzerá to tak, že biela Veľká noc príde do hôr aj túto jar, no ani v nížinách nebude príjemne. V najbližších dňoch nás na toto ročné obdobie čaká studené, veterné a vlhké počasie."

Dátum Ježišovej smrti je neistý

Veľká noc väčšinou pripadne na apríl. Pre židov predstavuje sviatok Pesach pamiatku na vyslobodenie Izraelitov spod egyptského otroctva. Pesach alebo Pascha, v Biblii sviatok nekvasených chlebov, nesprávne tiež nazývaný židovská Veľká noc, je židovský pútnický sviatok slávený na jar, pripomienka exodu Židov z egyptského otroctva pod vedením Mojžiša. Sviatok sa začína 15. dňa židovského mesiaca nisan a v Izraeli trvá sedem, resp. v diaspóre osem dní. Počas sviatku židia nesmú konzumovať nič kvasené. Podľa niektorých religionistov vznikol Pesach pravdepodobne historizáciou dvoch archaických jarných sviatkov, pastierskeho - obeta prvorodeného baránka, a roľníckeho - sviatok nekvasených chlebov.

Najdôležitejším rituálom sviatku Pesach je tzv. pesachový seder, ritualizovaná rodinná večera, pri ktorej hlava rodiny deťom predčíta príbeh exodu z bohato ilustrovanej knižky, pesachovej hagady. Názov Pascha pre veľkonočné sviatky sa v rôznych obmenách uchoval v mnohých jazykoch - v gréčtine, bulharčine, v románskych aj severských jazykoch a dokonca aj po indonézsky sa Veľká noc povie Paskah.

Pre kresťanov je Veľká noc sviatkom vzkriesenia Ježiša Krista po jeho ukrižovaní. Predmetom úvah je však dodnes samotný dátum Ježišovej smrti - Isaac Newton sa spomedzi troch možností najviac prikláňal k 23. aprílu 34, podľa iných zdrojov sa ako veľmi pravdepodobný javí 3. apríl 33.

Nielen mesiac, aj Slnko je dôležité

"Veľká noc je veľmi, veľmi starý sviatok a siaha do predkresťanských čias, ešte pred život Krista. Jeho termín sa určuje podľa lunárneho kalendára. Všetky staré kalendáre boli lunárne," vraví psychológ Dušan Fabián, ktorého koníčkom sú kalendáre a ľudové obyčaje. "Vôbec najstaršie kalendárové záznamy sa našli vo Francúzsku, boli to fázy mesiaca zaznamenané na kosti. Veľká noc je aj starý pastiersky sviatok. Pokiaľ ide o termín tohto sviatku, sled je jednoznačný - rovnodennosť, spln mesiaca, prvá nedeľa, veľkonočná nedeľa. Teda nielen Mesiac, aj Slnko je tam dôležité, keďže ide o prvý spln po rovnodennosti. Veľkonočné zvyky možno rozdeliť na ľudové až veľmi staré predkresťanské a tie, ktoré presiakli do kresťanstva, do rôznych náboženských rituálov. Najstarší je vynášanie Moreny alebo deda, spravidla okolo jarnej rovnodenosti. To je dosť známy zvyk, stále viac oživovaný najmä mládežou, a nielen na dedine. Občas môžete vidieť, ako ide po Trnave alebo v Bratislave sprievod mladých ľudí a nesú Morenu, idú ju hodiť do Dunaja."

Veľkonočný týždeň od Kvetnej nedele až po Veľkonočný pondelok má svoje kresťanské rituály, ale na ne sa viažu aj ľudové. Na Kvetnú nedeľu, týždeň pred veľkonočnou, sa svätia bahniatka a rôzne jarné stromčeky. Zaujímavý úkaz je "lesola" alebo "letečko", "hájik" - to je malý stromček, ktorý pučí, ozdobený stužkami a kraslicami. Je to akýsi jarný ekvivalent vianočného stromčeka, ale tento je určite starší v zvykoch a obyčajoch.

Inak, už v najpôvodnejšom starom rímskom kalendári bol pokus stanoviť na obdobie Veľkej noci nový rok. Ale vznikal neporiadok, stále sa to posúvalo tak ako Veľká noc. Vydržalo to niekoľko rokov. Stalo sa, že nový rok už bol aj na Veľkú noc.

Pokiaľ ide o ľudové rituály, zaujímavý je Zelený štvrtok - prvýkrát sa vyháňa dobytok na pašu, zelené sa je, akoby sa ľudia držali zelene. Potom príde Veľký piatok a noc zo štvrtka na piatok sa považuje za čarovnú. Aj strigy vtedy vystrájajú.

Keďže táto noc je čarovná, v piatok veľmi skoro ráno sa robí množstvo úkonov - napríklad ženy ťahajú plachty po orosenej mokrej tráve a majú také zariekania, aby rosa, ktorá je toto ráno mimoriadne čarovná, zázračná, sa nabrala do plachty a tá sa odnesie do gazdovstva. Mala mať podporný účinok pre kvalitu domácich zvierat, úrody a všetkého. Zvony nesmú zvoniť, preto ich v piatok, niekde už aj vo štvrtok, vyväzujú. Okrem toho sa čistia kostoly, na Bielu sobotu sa pália staré liturgické zvyšky, volá sa to "pálenie Judáša". Oheň, ktorý pri tom horí, si ľudia veľmi považujú, berú si z neho a odnášajú si ho domov.

Na Bielu sobotu sa svätia potraviny. Naberie sa jedlo do košov a ide sa ku kostolu, kde kňaz jedlo posvätí. V nedeľu a už aj na Bielu sobotu sa pečie, pripravuje sa hostina, niečo podobné ako deň pred Štedrým dňom.

Kde sa vzal názov

Pôvod názvu Veľkej noci treba hľadať v časoch židovského otroctva v starovekom Egypte. Faraón nebol ochotný prepustiť svojich izraelských otrokov, a preto Boh trestal krajinu desiatimi ranami. Až po poslednej z nich, keď zomreli všetky prvorodené egyptské deti, faraón prepustil zotročený ľud. Židov, ktorí pomazali veraje svojich dverí krvou baránka, sa táto pohroma netýkala a anjel smrti ich obišiel. Baránok je preto symbolom Ježiša Krista, ktorého krv nás podľa kresťanskej cirkvi všetkých zachránila od večného zatratenia.

Ako vraví Biblia, po vyslobodení z Egypta previedol Boh ľud na čele s Mojžišom cez Červené more, ktoré rozdelil a vysušil. Tu niektorí hľadajú pôvod tradičného židovského názvu pre Veľkú noc: pésach - prechod. Iní slovo pésach vysvetľujú ako obídenie, vyhnutie sa a vzťahujú ho na anjela smrti, ktorý obchádzal domy potreté krvou. Obídenie aj prechod predstavujú veľké Božie skutky, ktoré urobil počas jednej noci pre svoj ľud, a preto každoročnú spomienku na tento deň Izraeliti nazvali Veľkou nocou.

Pesach bude tento rok 19. - 28. apríla a budúci rok pripadne na 8. - 16. apríla 2009. Sviatok sa začína prvý deň pred západom slnka. Končí sa posledný deň po západe slnka.

Udalosti spojené s ukrižovaním a vzkriesením Krista sa odohrali práve počas pésachu, a preto sa židovská a kresťanská Veľká noc kryje aj časovo. Nie však úplne, v prvokresťanských spoločenstvách existovali nezhody o dátume slávenia. Niektoré prvokresťanské spoločenstvá tento sviatok slávili spolu so Židmi 14. deň mesiaca nisan, iné na prvú nedeľu po 14. nisane. Zo spisov cirkevného otca sv. Ambróza sa dozvedáme, že cirkev sa na tom nedokázala dohodnúť. Spor sa snažil riešiť už v polovici 2. storočia pápež Anicét. Napokon ho ukončil pápež Viktor II. a definitívne ho uzavrel až prvý nicejský snem.

Podľa týchto pravidiel sa určuje termín Veľkej noci dodnes.

(irk)
Dedinskí chlapci chodili rapkať v čase, keď by mali zvoniť zvony.
ČTK
Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME

Inzercia - Tlačové správy

  1. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  2. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  3. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  4. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  5. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  6. Tlačová konferencia iniciatívy Stop hazardu so zdravím
  7. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo
  8. Developer roka YIT Slovakia je na Slovensku už desať rokov
  9. Pomáhajte čítaním
  10. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  1. Neodkladajte pre koronavírus vyšetrenie svojich očí
  2. BILLA podáva v kritickom období pomocnú ruku ľuďom z kultúry
  3. Vynovená predajňa v Smrdákoch
  4. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  5. Tlačová konferencia iniciatívy Stop hazardu so zdravím
  6. Pandémia spomaľuje inovácie. Spoločnosti šetria
  7. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo
  8. Developer roka YIT Slovakia je na Slovensku už desať rokov
  9. Pomáhajte čítaním
  10. Duálnu prax v dm nahradilo počas pandémie online vzdelávanie
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 31 957
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 23 241
  3. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo 19 883
  4. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 16 962
  5. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 13 673
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 746
  7. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 10 944
  8. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 838
  9. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 699
  10. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 9 029
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Minister obrany Jaroslav Naď.
Autorská strana Petra Šabatu

Babiš už neriadi štát ako firmu, dúfa v zázrak

Kto prešľapuje tragickú koronavírusovú českú cestu? Ľudia typu Fica a Kaliňáka.

Jaroslav Faltýnek a Andrej Babiš.

Keď Sagana sledujem v médiách, vôbec sa nezmenil, tvrdí spolužiak

Už v šestnástich sníval, že pôjde na Tour.

Peter Sagan a René  Valent.
Boris Kollár.