BRATISLAVA. Na Veľký piatok si kresťania sprítomňujú utrpenie Ježiša Krista na kríži. Mnohí dodržia prísny pôst a zúčastnia sa na bohoslužbách, ktoré sú počas sviatkov dlhšie a slávnostnejšie. V piatok sa v katolíckych kostoloch budú spievať pašie.
Je tu však aj iné Slovensko, ktoré aj počas sviatkov žije v hypermarketoch otvorených ako v bežné dni, sleduje v televízii zábavné filmy, chodí do prírody. Obe skupiny istotne spája záujem o sviatočné gurmánske špeciality na záver veľkonočných sviatkov.
Ponuka televízií
Pre televízie je Veľký piatok bežným dňom a ich ponuka odráža, aký je spoločenský dopyt. „Netreba si nahovárať, že ak niekto pri sčítaní ľudu vyhlási, že je kresťan, znamená to automaticky, že bude tradičným spôsobom prežívať cirkevné sviatky,“ upozorňuje etnológ Daniel Luther z Ústavu etnológie SAV.
Markíza vysiela sitcom Susedia, romatické filmy a trilery. Aj Slovenská televízia pokračuje v šou Takí sme boli. Veľkej noci bude patriť niekoľko programov na menej sledovanej Dvojke, či bohoslužby z Ríma, ktoré vysiela aj TA3.
Budú aj príhovory arcibiskupa rímskokatolíckej cirkvi Jána Sokola a biskupa evanjelickej cirkvi Miloša Klátika.
Etnológ Luther upozorňuje, že nie každý sa stotožňuje s príbehom Krista. Máme veľké skupiny neveriacich, židovskú tradíciu, či iné viery.
„Aj keď sa prevažná väčšina našich občanov hlási ku kresťanstvu, sú medzi nami mnohí, ktorí k udalosti Veľkého piatka zaujímajú neutrálny postoj ako k niečomu, čo bolo dávno a čo sa nás netýka,“ pripúšťa aj Miloš Klátik. Pripomína však, že tento sviatok sa prihovára živou rečou aj našej súčasnosti.
Veria tradíciám
Luther sa neobáva, že by tradičné oslavy Veľkej noci v budúcnosti upadli, dôjde len k „zmierneniu“ niektorých zvykov. Mnoho zvykov a sviatkov napriek obavám z valca globalizácie pretrváva a chuť ľudí vracať sa k lokálnym tradíciám sa v posledných rokoch znásobuje. „Zvyšuje sa komercionalizácia sviatkov, u veriacich sa však zároveň prehlbuje ich prežívanie,“ myslí si Eleonóra Klepáčová z Národného osvetového centra.
Čoraz viac ľudí dáva pred sviatočnými stretnutiami prednosť vychádzkam do prírody a zábave. Múzeá, kiná a zábavný biznis sú pripravené: jazda historickej električky vo Vysokých Tatrách na Veľkonočnú nedeľu, otvorené sú aj múzeá v Bojnickom zámku a na Spišskom hrade či na Červenom Kameni. Divadlá do utorka nehrajú, výnimkou je Opera a Balet SND, ktoré hrajú aj v piatok a sobotu.
Kliknite - obrázok zväčšíte.
Sviatočný deň niečo znamená
O veľkonočných sviatkoch sme sa zhovárali s rímskokatolíckym kňazom z Vysokej nad Uhom PAVLOM HUDÁKOM, ktorý pracuje s mladými.
O čom má byť Veľká noc ?
„O odpustení a novej nádeji. Tieto sviatky sú čoraz viac o živej viere, nie o tradícii.“
Neodmieta dnešný človek témy bolesti a smrti?
„Keď sa v pôstnom období človek zamýšľa nad utrpením Ježiša Krista, približuje sa tým k sebe. Každý má svoj kríž. Je to obdobie sebapoznania a zároveň výchova k človečenstvu.“
Pristupujú dnes mladí ochotne aj k spovedi?
„Denne spovedám vysokoškolákov, prichádzajú s obrovskou úprimnosťou. Ak zablúdili, cítia sa prázdni a zranení a chcú začať odznova.“
Komerčné médiá ponúkajú komédie a trilery aj na Veľký piatok. Nevalcuje táto naše tradície?
„Nemáme prieskum, či je túžbou väčšiny sláviť, alebo nesláviť Veľkú noc. Keď však človek stratí pojem o sviatočnom dni, stratí veľmi veľa. Veľká noc je aj sviatkom milosrdenstva, keď človek, ktorý koná pokánie, môže byť oslobodený od hriechov, ktoré sú skutkami proti láske. Ešte len prídeme na to, že netreba odstrihávať korene. Kto nemá korene, nemá z čoho rásť.“
(zu)
Pápež celú krížovú cestu neprejde
Vatikán sa počas tohtoročných sviatkov vráti k starej liturgii.
Sviatky Veľkej noci budú mať pre veriacich katolíkov dve novinky. Benedikt XVI. na Veľký piatok obmedzí svoju účasť na pamiatke Kristovho ukrižovania.
Tisíce pútnikov v rímskom Koloseu na rozdiel od minulých rokov neprevedie všetkými zastaveniami krížovej cesty. Očakáva sa, že sa zapojí iba k posledným trom zastávkam.
„Je múdre, že bude šetriť sily,“ povedal hovorca pápeža Federico Lombardi. Pontifik tak vraj robí aj pre apoštolskú cestu do Spojených štátov v apríli, keď oslávi 81 rokov. Od zvolenia v roku 2005 obmedzil aktivity, ako napríklad beatifikačné omše. Tento rok pripadá na Veľkú noc aj možnosť širšieho celebrovania tridentskej omše. Návrat kedysi bežnej bohoslužby, ktorú po Druhom vatikánskom koncile v 60. rokoch nahradili omše v národných jazykoch, židia pokladajú za krok späť. Práve na Veľkú noc sa počas nej kresťania modlia za ich obrátenie. „Izrael sa modlí za inovercov ako iní monoteisti, katolíci na to majú rovnaké právo a nik by pre to nemal byť urazený,“ povedal profesor judaistiky Jacob Neusner pre denník Forward.
(lum)
