Golonka: Titul 2002 bola katastrofa

Tí, čo neodišli do emigrácie z politických, ale z ekonomických dôvodov, morálne zlyhali, tvrdí v rozhovore pre SME.sk bývalý hokejový hráč a tréner JOZEF GOLONKA.

Jozef Golonka odohral najväčšiu časť kariéry za Slovan Bratislava (1955 – 57, 1959 – 69), za československú reprezentáciu nastúpil 134 razy. Ako tréner viedol tím Slovenska v sezóne 1996/97. V januári oslávil 70. narodeniny.Jozef Golonka odohral najväčšiu časť kariéry za Slovan Bratislava (1955 – 57, 1959 – 69), za československú reprezentáciu nastúpil 134 razy. Ako tréner viedol tím Slovenska v sezóne 1996/97. V januári oslávil 70. narodeniny. (Zdroj: SME – SAMO TRNKA)

Aký ste mali vzťah ku komunistom?

„Nie dobrý, ale verím, že mnohí po revolúcii čakali, ako sa v novinách objaví, že aj ja som bol v ŠtB. Všetci si mysleli, že hrám s nimi, hoci som bol pomaly jediný, ktorý s nimi nič nemal.“

Boli ste v tej strane?

„Nie. Ani čakateľ, ani nič.“

Ako sa dá vysvetliť, že Československo ako malá krajina bola v hokeji vždy medzi najúspešnejšími?

„Je to jednoduché - bola tu mimoriadne kvalitná práca s dorastencami. Nemali sme síce toľko zimných štadió­nov, ale chodili sme hrávať na prírodný ľad, my napríklad na Kuchajdu. A talenty, ktoré sa tam objavili, nachádzali manažéri klubov. Od športovej školy sme dostali výstroj, nemuseli sme platiť za trénovanie, za trénera, za nič, všetko sme mali zadarmo. Kvalitní chlapci z ulice dostali šancu. Nájdite mi dnes kvalitného chlapca z chudobnej rodiny, ktorý má šancu niečo dosiahnuť. Môže si kúpiť hokejku za štyritisíc, korčule za 10­tisíc, keď matka v Tescu zarobí osemtisíc? Vtedy sa vyberali talentovaní, dnes bohatí.“

Po revolúcii sa táto éra skončila, na špici sa však držíme aj dnes. Po osemnástich rokoch to už asi nebude len pozostatkami štátnej podpory mladých talentov.

„Áno, ale dlho hrala prím obetavosť samotných rodičov, ktorí do toho vrážali peniaze. Posledné výkriky nadaných chalanov vo veľkom hokeji boli možno Hossovci a ich generácia. Ukážte mi dnes jediného špičkového hráča, ktorý odtiaľto vzišiel. Možno ešte v malých mestách ako Trenčín, kde ľudia nemajú ďaleko na štadión, a teda sa znižujú náklady na dopravu, tam to ako-tak funguje. Mesto platí žiakom ľadovú plochu. Ale inde...“

Ťažíme teda len z minulosti?

„Samozrejme. Veď mi ukážte nejaký talent. Trenčín má pozbieraných hráčov z celej republiky, lebo za čias Dukly mali vojaci financie a rodičom i mladým chlapcom vedeli ponúknuť športovú školu dorastu. Tak sa objavili Handzuš, Demitra, Šatan a ďalší. Slovan na to nemal peniaze, vtedy to bol predsa štátny podnik. To znamená, že s naším hokejom to skôr či neskôr pôjde dole vodou. Minimálne od chvíle, keď doslúžia súčasní našinci v NHL.“

Akože to pôjde dole vodou?

„Veď už to dávno ide. Tri roky sme nič nedosiahli. A najväčšia katastrofa nastala vďaka víťazstvu na majstrovstvách sveta 2002. Síce sme sa zapísali do dejín, ale nikto už neskúmal, koho sme to vlastne porazili. Proti komu sme to vyhrali?“

Proti Rusom.

„Áno, ale tí tam mali len ligový výber. Nebol medzi nimi žiadny profík z NHL. Vlastne bol, jeden, ale nehral. V Göteborgu sme teda vyhrali šampionát proti ligovým hráčom z Ruska. Švédi tam mali štyroch profíkov, Fíni pia­tich, my sme mali také celé mužstvo. Aj Kodeš vyhral tenisový Wimbledon len preto, že štrajkovali najväčší svetoví hráči. To si treba zapamätať.“

Smerujete k tomu, že sa ten ús­pech preceňuje?

„Bol nadnesený, zaspali sme, prestalo sa čokoľvek robiť, stále sa len oslavovalo, lebo sme si mysleli, že sme špička. Pritom rok predtým sme sa ani nedostali cez kvalifikáciu na olympiádu. A nie raz, dvakrát sa nám to nepodarilo. A o tom sa nehovorí, tu každý vraví len o úspechoch. Pritom USA ani Kanada po olympiáde do Göteborgu neposlali takmer žiadne celky, šli tam len tí hráči, ktorí chceli. Povedali im - prihláste sa, kto chcete, a bežte si zahrať. Ja som už vtedy v televízii povedal - dávajte pozor, aby náš ús­pech nebol aj koncom našich úspechov.“

Veď potom sme mali bronz.

„No a za tým? Nič, koniec“.

Čo by sa teda malo robiť?

„Niečo so súdržnosťou hráčov. Mali by si povedať, že poďme na to, ako v minulosti. To zaniklo.“

Nemá na tej situácii podiel aj náš zväz? Ten ste v pomenovaní príčin úplne vynechali.

„V tomto nemôže nič robiť. Je rád, že hráči sú ochotní za Slovensko nastúpiť a robí všetko pre to, aby hráčov motivoval a vytváral im podmienky. Veď o tom, že sa zväz snaží, svedčia aj výšky odmien, ktoré hráči poznajú už vopred.“

Podľa vás je povinnosťou hráča, aby prišiel reprezentovať, ak ho tréner nominuje?

„Nie je. Ale je to o morálke.“

Nemôže byť problém aj v tom, že niektorí necítia potrebu reprezentovať krajinu, kde hokejovému zväzu šéfuje bývalý eštebák?

„Takúto blbosť som v živote nepočul. A to má hrať nebodaj Široký alebo kto? Povedzte mi, kto by asi z týchto hráčov podľa vás kvôli Širokému nenastúpil? Azda Šťastný?“

Pýtam sa.

„Však ten tu ani nikdy nehral. Koľko tu odohral zápasov? Prosím vás pekne, táto generácia hráčov niečo ako ŠtB ani nevníma. Pozrite si, koľko majú tí hráči rokov. Ani nevedia, čo to tá ŠtB bola. Tomuto sa teda divím, rozprávame o ŠtB v hokeji, ale nevidíte, koľko spolupracovalo politikov, sú tam dodnes a riadne zazobaní. A tí, čo tu naozaj bojovali, nemajú v podstate nič a sú chudobní ako kostolné myši.“

Z morálneho hľadiska je správne, ak zväzu šéfuje človek, ktorý udal vlastnú matku?

„To nie je môj problém. Pre mňa je dôležité, čo človek robí pre hokej. A keď sa na to tak pozerám, morálka sa dnes príliš nenosí.“

Do športu morálka nepatrí?

„Patrí, ale za predsedu zväzu ho zvolili ľudia z celého Slovenska.“

Pýtam sa, či je v poriadku, keď zväzu šéfuje človek, ktorý je podo­zrivý z morálnych pokleskov. Ak niekto udá vlastnú matku ŠtB, je podozrivý zo špekulácií s Harvardskými fondmi, tak...

„Ja sa pýtam, kto dnes rozhodne, čo je to morálny poklesok. Čo kto o tom rozhoduje? Nie je morálnym pokleskom, ak niektorí ľudia sedia v parlamente alebo vo vysokých funkciách? To nie je morálny poklesok? A nedajú pritom do športu ani korunu? To mám dnes moralizovať o Širokom preto, že je tam, kde je? Ja som ho určite nevolil, lebo nemám hlasovacie právo, ale rozlišujem ŠtB a politiku od toho, čo ten človek pre šport urobil. Faktom je, že po príchode Širokého nastal v hokejovom zväze poriadok, v tej byrokracii je systém a všetko funguje.“

Považujete ho za dobrého šéfa?

„Považujem ho za dobrého manažéra, lebo hokejový zväz pracuje na profesionálnej úrovni. Predtým pracoval na amatérskej, vtedy ľudia neboli zaplatení a robili to dobrovoľne. Šport sa pritom musí robiť profesionálne. Ja Širokého neobhajujem, aby som bol úprimný, osobné kontakty nemáme príliš dobré. Maximálne sa pozdravíme, príliš spolu nediskutujeme.“

Aký je váš súkromný názor na prácu zväzu?

„Stále si myslím - a poviem to aj verejne, že my všetci, ktorí sme hrali za Československo, sme v hokejovom dianí Slovenska odpílení. Ukážte mi jedného, ktorý tam je. Je tam Igor Liba, ktorý bol jedným z najlepších sveto­vých hráčov a o ktorom Gretzky povedal, že s lepším krídlom v živote ne­hral? Je niekde majster sveta Vinco Lukáč, ktorý bol najlepším strelcom? Trénuje niekde?“

Na jednej strane sa však hovorí, že v športe platí fair-play, na druhej strane hokejovému športu šéfuje človek, ktorý spolupracoval s ŠtB a udával vlastnú mamu.

„Ale kto to dokázal? Uverím tomu, keď to niekto dokáže a odsúdia ho na súde. Ja som nikdy v ŠtB nebol, ani ma to po toľkých rokoch nezaujíma, na to sú iní, aby to riešili.“

On to ani nepoprel.

„Zatiaľ mu nikto nič nedokázal, tak o čom tu stále rozprávame? Má niekto tie spisy?“

Časť sa záhadne stratila, niektoré zverejnilo aj Sme.

„Ja som ich nevidel a ani ma to nezaujíma. Mňa zaujíma to, aby šiel slovenský šport dopredu. Mne v naj­– lep­ších časoch urobili najväčšiu krivdu, medzi inými aj vaše noviny, keď ste ma absolútne zlikvidovali a dali ste priestor Petrovi Šťastnému, teda tomu, ktorý z tejto republiky odišiel. Vykašľal sa na nás a zrazu ide hodnotiť prínos Golonku do československého hokeja? Veď ja, keď som už dával góly, on ešte len stál na ulici s hokeječkou. Ešte som ani nebol vo funkcii reprezentačného trénera a už ste uverejnili článok, že tam nemám čo robiť. Pritom som sa tam netlačil, museli ma prehovoriť, aby som to vzal. Mal som vtedy zmluvu v zahraničí. U profesora Fischera v bazéne ma prehovárali Starší, Pašek, Fischer a Macko. A teraz sa pýtam - bolo to férové, keď sa zverejnil taký článok a ja som sa vôbec nemohol brániť? Len preto, lebo na nás povedal názor pán Šťastný? Komu Mečiar roz­prestieral červený koberec? Mne či Šťastnému?“

Šťastný svojho času na otázku: „V roku 1996 vás výkonný výbor Slovenského zväzu ľadového hokeja odsúhlasil ako trénera reprezentácie. Čo sa vtedy stalo, že trénerom sa napriek tomu stal Jozef Golonka?“, odpovedal: „To je veľké mystérium. Ja som vtedy komunikoval s vtedajším generálnym manažérom Dušanom Pašekom... Hovoril mi vtedy o obrovských tlakoch, ktoré sú naňho vyvíjané... Tie tlaky museli byť z najvyšších politických sfér - od Gašparoviča, od Mečiara.“ Ako to teda bolo?

„To je zaujímavé.“

To sú slová Šťastného.

„Jeho slová bývajú rôzne. Žiadne tlaky do športu od Mečiara neboli, lebo tomu vôbec nerozumie. A pána Gašparoviča som dotiahol kedysi ja ako slávny hráč, chodil ma ako odborník na právo obhajovať do Prahy za rôzne športové disciplinárne priestupky, ktoré som mal za sebou. Nech sa totiž urobilo čokoľvek, vždy sa šlo naložiť Golonkovi, lebo bol najlepším hokejistom v Európe, a tak ho bolo treba zlikvidovať, aby Slovan nebol prvý.“

Ešte raz - vtedajšie médiá zhodne uvádzali, že trénerom národného tímu mal byť Šťastný, a zrazu ste ním boli vy.

„Zaujímavé - a komu Mečiar na hraniciach rozprestieral červený koberec? Golonkovi alebo Šťastnému? Veď on sem prišiel s veľkou slávou a čakali ho s kobercom. Kdeže Golonku. Golonka tu pritom ostal za najhorších komunistických čias a zabával jedenásťtisíc divákov. A nielen ja, ale všetci moji spoluhráči. Vlado Dzurilla, Dušan Pašek, Vinco Lukáč, Igor Liba... všetci sme tu zostali.“

Smerujete k tomu, že tí, čo emigrovali, morálne zlyhali?

„Tí, ktorí neodišli z politických, ale z ekonomických dôvodov, áno. Aj my sme mohli odísť, tiež som mal prvú zmluvu, keď ma ako dvadsaťročného draftoval klub NHL Toronto Maple Leafs.“

Pripravujeme rozhovor s Petrom Šťastným .

SkryťVypnúť reklamu

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  6. Do ZWIRN OFFICE sa sťahuje špičková zubná klinika 3SDent
  7. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  8. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  1. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  2. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  3. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  6. Dobrovoľníci z MetLife vysadili nové stromy a kríky
  7. MISSia splnená. Projekt Kesselbauer ožíva spokojnými majiteľmi
  8. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 30 702
  2. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 528
  3. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 15 831
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 726
  5. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 9 997
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 9 768
  7. McDonald's reštaurácia Košice Jazero ukončuje svoju prevádzku 8 802
  8. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 489
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu