Na to, aby ste videli všetky výstavy v Tate Modern, si treba vyhradiť minimálne dva dni. My sme toľko času nemali, tak sme si vybrali výstavu A Retrospective (Retrospektíva) sochára Juana Munoza, ktorá trvá do 27. apríla. Okrem nej určite stojí za to vidieť prehliadku Duchamp, Man Ray, Picabia (tá trvá do 26. mája) a stálu expozíciu.
Retrospektívna výstava Juana Munoza je presne taká, akú sľubuje názov. Zahŕňa rôzne polohy jeho tvorby, obdobie balkónov a schodísk, prvé inštalácie s figúrami v zmenšenej mierke, cez čiernobiele kresby, až po obsahovo nabité figurálne kompozície. Vo vačšine monolitických exponátov cítiť divadelné napätie, tesne pred búrkou, a to napriek tomu že mnohé z diel nemajú herca.
Zaujímavé je pozorovať reakcie ľudí na jednotlivé miestnosti. Kým v jednej z nich, kde je inštalácia Wasteland (1987) – komplikovane vykladaná podlaha a nad ňou na poličke sediaci malý človek akoby nad „morom“ nebolo ani nohy, vedľa v druhej, kde bola inštalácia Many times (1999) – sto figúr s rovnakými ázijskými tvárami a bez chodidiel, akoby vrastených v zemi – ich bolo veľa a živo diskutovali.
Celkový dojem z Munoza je veľmi dobrý a potvrdzuje to aj posledná inštalácia (ne)komunikujúcej dvojice Shadow and Mouth (1996), v ktorej jedna autoritatívna osoba sedí za veľkým stolom, druhá je k nej chrbtom otočená a šepká svoje túžby a trápenia priľahlej stene. To ale vidíme iba v tieni, ktorému sa otvárajú ústa.
Autor: Katarína Kovalčíková
