sta.

Silou kofeínovej drogy sa charakterizovali Silvester Lavrík, Karol D. Horváth a Laco Kerata. Ponúkli čítanie svojich autorských textov (pravdepodobne, pretože ich uviedli iba slovníkom v duchu čierneho moku), ktoré prekladali variáciami textov našich literárnych klasikov (teda, pokiaľ sme ich spoznali), ale aj ľudovými piesňami v zvukovo posunutých verziách. Výstupy dopĺňali náznakmi tanca či svojského speváckeho prejavu.

Výsledkom je nenudná slovno-zvukovo–hudobná koláž, ktorú traja páni za mikrofónmi hravo zvládajú.

Bola to silná káva predovšetkým preto, že základná myšlienka evidentne vychádza zo skupiny Živý dôkaz, ktorá vznikla pred dvoma rokmi pod hlavičkou literárnej agentúry L.C.A. Stačí teda priznať – sme nakopnutí dôkazom.

Zdá sa, že po rozpade pôvodnej zostavy sa jej traja členovia rozhodli v netradičnom približovaní literatúry a kultúrnych tradícií pokračovať.

Aby sme nezabudli: pridal sa k nim akordeonista Boris Lenko.