Sobota, 31. október, 2020 | Meniny má AurelaKrížovkyKrížovky

Fast-food náš každodenný

Ponuka rýchleho občerstvenia existovala už od nepamäti, ale až Američania ho postavili na hygiene, nízkej cene a vždy rovnakej kvalite. Najmä vďaka tomu fast-food dobyl svet.

Ponuka rýchleho občerstvenia existovala už od nepamäti, ale až Američania ho postavili na hygiene, nízkej cene a vždy rovnakej kvalite. Najmä vďaka tomu fast-food dobyl svet.

Keď som sa pred známymi zmienil, že idem písať článok o rýchlom stravovaní, stretol som sa s neočakávane čulým záujmom. Vôbec som netušil, že táto téma môže zaujímať toľko ľudí z môjho okolia. Každý sa dokonca rozpamätal na svoje prvé zážitky s fast-foodom, dokonca si aj po rokoch zapamätali, čo vtedy mali.

Musí byť čosi mimoriadne príťažlivé, až vzrušujúce na jedlách rýchleho občerstvenia, veď preto ich tak milujú deti a jednoduchí ľudia. Čosi, čo nejakým spôsobom oslovuje ich podvedomie a dáva im radikálny príkaz: „Toto budeš ľúbiť!"

Skryť Vypnúť reklamu

Sám som to zažil ako dieťa, keď som v malom dedinskom kine v bývalej Devínskej Novej Vsi videl dobrodružnú drámu Tony hľadá Tokio. Bol to zaujímavý film, v ktorom ukazovali veľa reálií z každodenného života v Japonsku. Tam som prvýkrát videl japonský fast-food: stánok, v ktorom predávali hotové jedlá pripravené do plochých plastových škatuliek s vylisovanými priehradkami a priehlbinami pre jednotlivé komponenty. Jedlo bolo zohriate, len sa strhla hliníková fólia a mohlo sa jesť.

Slovenský fast-food - bufety

U nás vtedy dominovali tzv. bufety, teda ľudové vývarovne (prezývané aj „táckarňami") so štandardnými jedlami, ktoré sa až tak podstatne nelíšili od tých z mamičkinej kuchyne: guláš, segedín, sviečková, rezeň, hovädzie s paradajkovou omáčkou, španielsky vtáčik, údené s kapustou a knedľou, fašírka s prívarkom, fazuľová polievka a podobne. Aj spôsob podávania na porcelánovom riade a s príborom bol takmer ako doma. Stánkový fast-food bol viac-menej obmedzený na klobásy, párky a cigánsku podávané na typických papierových podnosoch, na zmrzlinu a cukrovú vatu. Keď sa dakedy na prelome 70. a 80. rokov v Bratislave objavil prvý hot-dogový stánok, patril som medzi jeho prvých ctiteľov. A nebol som ani zďaleka sám. Myslím, že istý čas som bol vtedy živý len z párkov v rožku. Bolo to asi 110 rokov po tom, čo si v roku 1867 mäsiar Charles Feltman, pôvodom Nemec, otvoril v Brooklyne (vtedy ešte relatívne slušnej štvrti) svoj prvý hot-dogový stánok.

Skryť Vypnúť reklamu

Fast-food ako symbol zlých imperialistov

Vždy, keď sa v niektorom z väčších európskych miest koná dáke medzinárodné papalášske zasadanie, ktoré má čo do činenia s globalizáciou, Severoatlantickým paktom, Medzinárodným menovým fondom a podobne, odnesie si to nejaká prevádzka McDonald's či KFC. Pre anarchistov a inú krajnú ľavicu predstavujú symbol nenávidenej americkej kultúry.

Každý má právo vybrať si z kultúry akéhokoľvek národa to, čo sa mu hodí a na čo osobne i myšlienkovo dorástol, poviem však úprimne, že každého, kto si z obrovskej a prakticky bezodnej studnice americkej kultúry vybral za symbol práve sladkú žemľu s mäsovou fašírkou, úprimne ľutujem.

Či chceme, alebo nie, fast-food si automaticky spájame s USA, aj keď jeho história siaha oveľa hlbšie a do rôznych kultúr a civilizácií. Už v starom Ríme predsa existovali stánky s chlebom a olivami, vo východnej Ázii majú veľkú tradíciu stánky s rezancami a ryžou, odvekou domovinou rýchleho stravovania je aj India so svojimi pochúťkami do ruky, ako vada pav, dahi vada či papri čát. Na Strednom východe sa zasa po generácie predáva arabský chlieb pita a vyprážané guľky falafel, zatiaľ čo v severnej Afrike majú tradíciu grilovaného mäsa na paličke, nazývaného „brochettes" (čo nemá nič spoločné s druhom pečiva rozšíreným vo Francúzsku). A tak by sme mohli pokračovať ďalej vrátane klobásových stánkov, ktoré na území niekdajšieho Rakúska-Uhorska rozvoniavali dávno predtým, ako sa Ray Kroc stretol s bratmi McDonaldovcami. Predsa však sa zhodneme na tom, že fast-food symbolizuje Ameriku, pretože odtiaľ pochádza väčšina inovácií, ktorá z neho urobila mocný nadnárodný priemysel.

Skryť Vypnúť reklamu

Ľahké začiatky

Ako začiatok modernej histórie fast-foodových reštaurácií v USA sa často uvádza 7. júl 1912, keď podnikateľská dvojica Joseph Horn a Frank Hardart otvorila v New Yorku na Broadwayi reštauráciu rýchleho stravovania nazvanú Automat. Išlo o kafetériu s pripravenými jedlami, ktoré boli za sklenenými okienkami a dostupné po vhodení mincí. Čoskoro vzniklo ešte niekoľko Automatov, a tak vznikol prvý fast-foodový reťazec na svete. Vrchol obľuby zaznamenal Automat v 20. a 30. rokoch. Spoločnosť taktiež investovala do reklamy a komunikovala sloganom „Menej práce pre mamu". V 50. rokoch sieť Automat začala strácať dych pod vplyvom nových fastfoodových reťazcov ako McDonald's, Burger King či KFC. Posledná preživšia prevádzka definitívne zatiahla roletu v apríli 1991 v New Yorku na Manhattane.

Skryť Vypnúť reklamu

V roku 1916 otvoril Walter Anderson v meste Wichita, štát Kansas, fast-foodovú reštauráciu White Castle, ktorej podstatnou zložkou boli hamburgery (kus sa predával po päť centov). V roku 1921 Anderson s obchodným partnerom Billom Ingramom založili fast-foodový reťazec nazvaný podľa tejto reštaurácie: White Castle. Jednotlivé prevádzky sa vyznačovali limitovaným menu sústredeným na hamburgery, prílohy a prísady k nim. Reťazec White Castle bol od začiatku úspešným podnikom a poslúžil ako základný vzor pre množstvo iných podobných podnikov.

Vznik franchisingu

Ďalším krokom k rozvoju zariadení rýchleho stravovania bolo zavedenie franchisingu. Teda prenájmu značky a know-how odvážnym súkromným podnikateľom, ktorí do podniku vstupovali s vlastným kapitálom. Franchising zaviedla v roku 1921 firma A & W Root Beer, ktorá za poplatok poskytovala svoj sirup, ktorý si záujemcovia mohli vo svojich prevádzkach rozriediť so sódovou vodou a tým získať osviežujúci nápoj. Franchising v rámci reštauračného podnikania zaviedla v polovici 30. rokov reštauračná a hotelová sieť Howard Johnson. Prevádzky, ktoré sa stali súčasťou tejto franchisingovej siete, mali k dispozícii formálne štandardizované menu, vývesné štíty a propagačné materiály.

Skryť Vypnúť reklamu

Povojnová situácia

Počas 2. svetovej vojny sa začala meniť sociálna úloha žien. Muži boli vo veľkom množstve narukovaní a bojovali proti fašizmu v Európe a Tichomorí. Za ten čas ich vo fabrikách a vôbec v hospodárstve, ktoré prešlo na vojnovú výrobu, zastúpili ženy. V roku 1945 sa americkí muži vrátili z víťaznej vojny domov. Ženy, ktoré si dokázali, že zvládnu aj mužské úlohy, neboli ochotné bezo zvyšku sa vrátiť k svojej pôvodnej úlohe pri sporáku, práčke, žehličke, v posteli a pri deťoch, a zabudnúť na všetko, čo medzitým dosiahli. Začal sa postupný ústup od tradičného modelu rodiny, kde muž pracoval a živil rodinu a žena, ekonomicky plne od neho závislá, sa starala o domácnosť a deti. Muž i žena v práci, deti v škole, to samo osebe prinášalo čoraz väčšiu tendenciu stravovať sa mimo domova.

Skryť Vypnúť reklamu

Automobilizácia

Navyše, na prelome 40. a 50. rokov nastala v USA hospodárska konjunktúra. To sa prejavilo okrem iného aj na prudkom náraste pôrodnosti, takže úspešne sa rozrastajúce stredostavovské rodiny postupne vyprázdňovali byty v mestských centrách a sťahovali sa do rodinných domov v novovznikajúcich predmestských rezidenčných štvrtiach a satelitných mestečkách. Vlastné auto sa za týchto podmienok stalo neodmysliteľným dopravným prostriedkom prakticky každej rodiny. S automobilizáciou Ameriky úzko súvisel aj mohutný boom výstavby diaľnic. Bez nich by toľko Američanov nemohlo bývať na vzdialených predmestiach a pracovať v mestách. A ľudia v rozsiahlych satelitných hypotékových getách nemohli celý voľný čas trčať vo svojich montovaných domovoch. A cestovať do mesta bolo náročné. Ideálne sa ukázali návštevy miestneho fast-foodu. Slovo „fast" zo zloženého výrazu „fast-food" presne odrážalo americkú kultúru, v ktorej rýchlosť a pohotovosť patrili medzi cnosti. Iné kultúry vrátane európskej tieto cnosti nevyznávali. Naopak, u niektorých národov prevažovala a dodnes prevažuje tradícia dlhého stolovania, nezlučiteľná s rýchlym stravovaním amerického typu.

Skryť Vypnúť reklamu

Na scénu vchádzajú bratia McDonaldovci

Americký hamburger je relatívne novodobý vynález. Prvým hamburgerovým fast-foodom bol už spomínaný podnik White Castle. Podľa tohto vzoru si svoju prvú „hamburgáreň" otvorili aj bratia Richard a Maurice McDonaldovci. Bolo to v roku 1948 v kalifornskom meste San Bernardino. Cieľom podnikavých bratov bola čo najefektívnejšia prevádzka. Chceli byť - v porovnaní s inými fast-foodovými reštauráciami - čo najlacnejší, a tak sa usilovali o zoškrtanie nákladov na minimum. Verili, že bezkonkurenčne nízke ceny im zabezpečia viac zákazníkov a o to väčší zisk. Podľa vzoru Henryho Forda sa im podarilo urýchliť proces prípravy hamburgerov (sami svoj systém nazvali „Speedee Service System" a časom ho od nich prevzali všetky ostatné reťazce), čo im umožnilo bleskovú obsluhu zákazníkov a predaj vždy čerstvých jedál. Prvý McDonald's nebol vybavený stolmi a stoličkami, ale veľkým parkoviskom, takže zákazníci si jedlo objednali pri okienku a zjedli ho vo svojich autách. Tomuto typu prevádzky sa v Amerike hovorí drive-in. Jedálny lístok bol pôvodne sústredený iba na niekoľko málo položiek: hamburgery, cheeseburgery, hranolčeky, mliečne koktaily, káva a Coca Cola. Hamburger tu stál 15 centov. Úsilie bratov McDonaldovcov o maximálnu efektívnosť prevádzky sa vyplatilo. V roku 1951 dosiahli v tejto jedinej prevádzke hrubý obrat 275 000 dolárov.

Skryť Vypnúť reklamu

Ray Kroc kupuje McDonald´s

V roku 1954 navštívil podnik McDonaldovcov Ray Kroc, ktorý pôvodne predával multimixéry na výrobu mliečnych koktailov. To, čo videl, ho do takej miery očarilo, že si sám kúpil franchisingovú licenciu a otvoril si vlastný fast-food McDonald's v mestečku Des Plaines v štáte Illinois. V ňom sa pokúsil ešte viac zefektívniť výrobu a predaj. Ku koncu roka 1957 vlastnil 37 reštaurácií a v roku 1959 dosiahol rovnú stovku. V roku 1961 bol Kroc taký namotaný na prevádzkovanie svojich fast-foodových reštaurácií, že vyplatil bratov McDonaldovcov a stal sa výlučným majiteľom značky McDonald's, ktorú čoskoro rozšíril do celých Spojených štátov.

Ray Kroc bol vizionárom a so svojou značkou mal ďalekosiahle plány, ktoré postupne uskutočňoval. Všetkým, ktorí mali možnosť poznať ho osobne, utkvela v pamäti najmä jeho posadnutosť čistotou. Práve na nej postavil svoj plán urobiť McDonald's fast-foodovou značkou číslo jeden. Bol to jeho nápad oddeliť kuchyňu a prípravňu jedál od priestoru reštaurácie veľkými sklenými tablami, čo umožňovalo zákazníkom sledovať každú fázu prípravy jedla. Zahral tým na strunu odvekého strachu Američanov z mikróbov. Ďalším krokom bolo priblížiť McDonald's rodinnému publiku. Tak ako sa Walterovi Andersonovi, zakladateľovi prvého fast-foodového hamburgerového reťazca White Castle, podarilo osloviť a zaujať pracujúcich z fabrík a závodov, Rayovi Krocovi sa podarilo vnútiť svoj hamburger celým rodinám vrátane detí. Vedel, že ak podchytí dieťa, získa v ňom verného zákazníka na celý život.

Skryť Vypnúť reklamu

Konkurencia nespí

Ani Krocovi konkurenti nelenili. Po Keithovi Cramerovi (Burger King) otvoril v roku 1969 svoj prvý fast-food v meste Columbus v štáte Ohio istý Dave Thomas. Tak vznikol reťazec Wendy's. Práve v ňom vznikol v roku 1972 systém obsluhy vodičov a osadenstva automobilov pomocou dvoch okienok (pri jednom si zákazník objednal a zaplatil a pri druhom si vyzdvihol objednané jedlo a nápoje, bez toho, že by musel opustiť vozidlo), ktorý je dnes v rámci fast-foodu štandardom. McDonald's túto inováciu odkopíroval v roku 1975.

V roku 1990 bolo len na území USA 11 803 „hamburgární" McDonald's, 6 298 Burger King a 3 721 Wendy's. Bokom nestáli ani iné firmy, ktorých podnikanie nebolo založené na hamburgeroch, ale napríklad na vyprážanom kuracom mäse (KFC), pizze (Little Caesar's, Pizza Hut), mexických jedlách (Taco Bell) či sendvičoch a bagetách (Starbuck's Coffee). Všetky tieto značky si obsadili zodpovedajúce miesta na americkom trhu a v ďalších desaťročiach expandovali do sveta. Viaceré z nich už majú svoje pevné miesto aj na slovenskom trhu. Nečudo, že fast-foodové reťazce - ako najviac viditeľný americký import - pre veľa ľudí predstavujú novodobý symbol amerického kultúrneho a ekonomického imperializmu. Človek by povedal, že je paradoxom, aké rôzne emócie dokáže vyvolať obyčajný hamburger s hranolčekmi. V skutočnosti však nepatrí jedlo z amerických reťazcov práve medzi to najzdravšie, čo človek do seba môže dostať.

Skryť Vypnúť reklamu

Jolki-Palki

Ako reakcia na americky fast-food vznikli v rôznych štátoch sveta rôzne typy reťazcov. Zaujímavý je napríklad ruský reťazec Jolki-Palki. Je založený na tradičnej ruskej kuchyni, a to nielen menu, ale aj dizajnom. Pokiaľ je mi známe, zatiaľ neexpandoval do zahraničia. Čo je možno škoda, dokázal by som si predstaviť prevádzku Jolki-Palki trebárs aj v Bratislave, Košiciach alebo v takej Prahe.

Slovenský reťazec rýchleho stravovania Chick ‘n‘ Chips vznikol dakedy v roku 1996 a mal tri prevádzky: v Bratislave, Žiline a Trenčíne. Podnikanie firmy však nebolo rentabilné, a tak sa prevádzky postupne zatvárali a v roku 1997 definitívne zanikol.

V roku 1986 vznikla v Londýne sieť Pret-a-Manger. Hlavnú zložku menu tvoria sendviče a plnené bagety. Firma kladie dôraz na používanie prírodných produktov s minimom aditív. Čerstvosť svojich výrobkov zdôrazňuje Pret-a-Manger balením do papiera. Od roku 2001 vlastní 33 % percent akcií spoločnosť McDonald's.

Skryť Vypnúť reklamu

Česká sieť bagetérií Crocodile Boulevard (založená v roku 2004) je očividne inšpirovaná Pret-a-Mangerom vrátane papierových obalov a dôrazu na čerstvosť výrobkov.

Fast-food verzus slow-food

Odporcovia nadnárodných reťazcov rýchleho stravovania už desaťročia poukazujú na viacero negatív tohto typu potravy. Je známe, že globálne fast-foodové firmy pripisujú nízku hodnotu miestnym potravinám. Uberajú jedlu jeho spoločensko-kultúrnu funkciu a pripisujú mu len status akéhosi paliva, ktoré z času na čas treba doplniť a ísť ďalej. V krajinách, kde je značkový fast-food z amerických reťazcov naozaj lacnou záležitosťou, vznikajú celé vrstvy ľudí, živených iba fast-foodom, ktorý má negatívny vplyv na ich zdravie. Za alternatívu považujú environmentalisti a iní aktivisti tzv. slow-food - teda pomalé stravovanie. Znamená to namiesto globálnej stravy uprednostniť lokálnu, miestnu kuchyňu. Tá je odjakživa jedným z najvýznamnejších spôsobov, ako odlíšiť a spoznať nejakú krajinu či región. Prečo to nepodporiť? Slow-food má byť podľa odporcov fast-foodu návratom ku kultúre jedla, ku kultúre života v harmónii prírody. Potiaľto pekná teória, ku ktorej sa aj autor tohto článku plne hlási. Teraz už len aby ju niekto uviedol do praxe.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME

Inzercia - Tlačové správy

  1. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  2. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  3. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  4. Pracujete? Vaše odvody zachraňujú podvýživené zdravotníctvo
  5. 1,6 milióna stavených na Trumpa! Kto bude mať pravdu?
  6. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  7. Magazín SME Ženy už v predaji
  8. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  9. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  10. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  1. Moringa a Ginkgo - pomocníci z prírody
  2. Pracujete? Vaše odvody zachraňujú podvýživené zdravotníctvo
  3. 1,6 milióna stavených na Trumpa! Kto bude mať pravdu?
  4. O prenájom auta majú čoraz väčší záujem aj malé firmy. Ušetria
  5. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  6. Magazín SME Ženy už v predaji
  7. SPS ukončí rok miliónovými investíciami
  8. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  9. Trh s elektromobilmi stagnuje. Kríza by mu mohla pomôcť
  10. Fakulta drží tempo so súčasnými i budúcimi trendmi
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 37 577
  2. Aplikáciu tohto Slováka používajú v 150 krajinách. Ako začínal? 25 705
  3. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej 18 495
  4. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť 16 753
  5. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 16 095
  6. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 15 732
  7. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi? 13 936
  8. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 12 506
  9. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 233
  10. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 11 007
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Testovanie pracovníkov kultúry a médií v budove RTVS.
Stĺpček šéfredaktorky Beaty Balogovej

Testovanie nie je hlasovanie, dajte sa otestovať

Je dôležité, aby štát dokázal otestovať všetkých, ktorí chcú byť zodpovední.

Beata Balogová, šefredaktorka denníka SME

Kam ísť na test, čo s pozitívnymi a čo bude s netestovanými? (otázky a odpovede)

Certifikát z plošného testovania na Covid-19 je vstupenkou do obchodov.

Pri plošnom testovaní sa využívajú antigénové testy.