BRATISLAVA. Základné ľudské práva bývalých príslušníkov ŠtB sú možno porušované. S týmto podozrením sa včera ráno na Ústavný súd obrátil Najvyšší súd.
Žiada, aby preskúmal, či je to, že eštebáci nemôžu dostať bezpečnostnú previerku, v súlade s ústavou. Ústavný súd už podobnú žiadosť dostal pred tromi rokmi od generálneho prokurátora Dobroslava Trnku. Vtedy ju z formálnych dôvodov zamietol a čo si myslí, nepovedal.
Najvyšší súd žiadosť podal po tom, čo „zohľadnil“ námietky bývalého príslušníka ŠtB a neskôr SIS, ktorý žaluje Národný bezpečnostný úrad za to, že previerku nedostal. Mená eštebáka aj členov senátu, ktorí podnet podali, sú v žiadosti vyčiernené.
Eštebák zákon o ochrane utajovaných skutočností, podľa ktorého nemôže prejsť bezpečnostnou previerkou, označil za retroaktívny a diskriminujúci „určitú kategóriu ľudí bez rozdielu a skúmania, či ten, koho sa to týka, porušil vtedajšie zákony, alebo nie“. Zákon podľa eštebáka postihuje ľudí vo forme kolektívnej viny.
Eštebák hovorí, že nemôže profesionálne rásť a zákon nezohľadňuje, čo robil po revolúcii, „keď v SIS nasadzoval život“.
Previerku potrebujú úradníci, ktorí pracujú s utajovanými skutočnosťami. Napríklad policajní funkcionári, veľvyslanci, pracovníci SIS a NBÚ, alebo konatelia firiem, ktorí sa chcú uchádzať o citlivé štátne zákazky.
Senát Najvyššieho súdu vo svojom podaní tvrdí, že „aplikačná prax“ zákona, podľa ktorého eštebáci previerku nedostávajú, považuje za v rozpore s ústavou.
Nepáči sa mu, že previerka sa dáva len na základe „formálneho zistenia“, či niekto bol, alebo nebol v ŠtB.
Eštebák, ktorý ich k podaniu inšpiroval, podľa súdu NBÚ uviedol dôvody, pre ktoré v roku 1987 z ŠtB vystúpil, nikto ich však nebral do úvahy. Aké dôvody to boli, neuvádza.
Súd nesúhlasí ani so „selektívnym charakterom“, keď niektorí eštebáci nie sú bezpečnostné riziko – napríklad vodiči, pisárky, upratovačky.
Píše tiež, že ŠtB už neexistuje a bezpečnostné riziko by malo byť podložené „konkrétnymi skutočnosťami“.
Každý, komu NBÚ neudelí previerku, sa môže odvolať na parlamentný výbor.
Jeho predsedníčka Jana Laššáková zo Smeru nechcela povedať svoj názor na to, či je dobré, že príslušníci ŠtB predstavujú bezpečnostné riziko.
„Ľudia, ktorí majú bezpečnostnú previerku, musia spĺňať určité podmienky. Ak v parlamente prešlo, že príslušníci ŠtB sú z toho vylúčení, tak to beriem ako fakt,“ povedala.
Člen výboru a poslanec KDH Daniel Lipšic s podaním Najvyššieho súdu nesúhlasí. Hovorí, že jeho názor o nedostatočnej očiste justície po revolúcii je známy.
Podľa neho právo na prístup k verejnej funkcii môže byť z racionálnych dôvodov obmedzené.
Poslanec SDKÚ a ďalší člen výboru Martin Pado hovorí, že tí, ktorých ŠtB za komunizmu sledovala, si určite nemyslia, že eštebáci sú diskriminovaní. „Je celkom jasné, čo bývalí príslušníci ŠtB robili, nie je v poriadku, aby ľudia s takouto minulosťou mali previerku,“ povedal Pado.
To, že eštebáci sú diskriminovaní, si myslia aj českí komunisti. Pred dvoma dňami navrhli v parlamente zrušenie lustračného zákona.
